Slovenské zlato a COVID-19

Celková hodnota slovenského zlata podľa oficiálnych údajov Národnej banky Slovenska predstavovala na konci októbra 2020 v dnešných nafúknutých cenách tohto drahého kovu cca 1,64 miliardy eur. Ide o 31,7 tony zlata Slovenskej republiky, z ktorých je v slovenských trezoroch odložených len 14,7 tony. Zvyšok zlatých rezerv je uložených v zahraničí.

23.11.2020 16:00
debata (3)

Keď svetové agentúry pred viac ako rokom oznámili, že Veľká Británia nechce vydať zlato krízou zmietanej Venezuely, mnohí slovenskí politici sa vystrašili. Zlato, ktoré nemáte doma, ale uschované u niekoho iného, môže slúžiť na vydieranie. Preto vznikli iniciatívy na jeho presun na Slovensko. Oficiálne sa verejnosti servírovali cez médiá a tlačové besedy argumenty o vysokých poplatkov za skladovanie zlata v zahraničí, ktoré by sme mohli ušetriť jeho presunom na Slovensko. Debaty o slovenskom zlate sú však úplne zbytočné. Najmä vtedy, ak hodnotu 1,64 miliardy eur porovnáme s tým, koľko nás stáli a ešte budú stáť ekonomické dôsledky pandémie. Ak by sme dnes za naozaj vysokú cenu zlata predali celý zlatý poklad, nestačilo by to zaplatiť ani štvrtinu nákladov slovenských verejných financií spojených s antipandemickými ekonomickými balíčkami.

Slovensko tento rok prekročilo v absolútnej hodnote magickú hranicu celkového verejného dlhu 50 miliárd eur. Celý zlatý poklad je tak iba kvapkou v mori v porovnaní so zadlžením našej krajiny. Laickú verejnosť možno poteší medializovaná útecha, že Slovensko má v zlatých rezervách o 22 ton tohto vzácneho kovu viac ako Česká republika. S tou sme sa rozlúčili pred 27 rokmi a spoločný zlatý poklad sme si rozdelili v pomere 1:2. Naši susedia sa však zlata zbavili už pred viac ako dvoma dekádami za 1/6 dnešnej ceny. Plakať nad rozliatym mliekom však nemá cenu. Veľa zlata, ale ešte viac chudoby majú mnohé rozvojové krajiny ako aj štáty s absenciou demokracie a občianskych slobôd.

Viac pozornosti ako osudu zlatých rezerv by mali vlády venovať nástrahám zadlženia krajín. Pandémia razantne okresala daňové príjmy verejných rozpočtov a spolu s finančnou kompenzáciou podnikateľom zvýšila deficity a dlhy. V roku 2020 bude najväčším rekordérom v raste verejného dlhu Veľká Británia. Jej dlh podľa odhadov svetových ekonómov tento rok môže poskočiť zo 75 % na 100 % HDP.

Časované bomby môžu tikať aj v podpore podnikateľom v podobe štátnych záruk za úvery. Najmä v krajinách so slabou vymožiteľnosťou práva, kam patrí aj Slovensko. Objem úverov poskytnutých našim firmám na prekonanie pandémie predstavuje cca 467 miliónov eur, pričom tieto sú splatné až v rokoch 2024 – 2026. Ak sa vlastníci rozhodnú dovtedy firmy pochovať, bankové úvery s garanciou štátu zaplatíme zo štátneho rozpočtu. Komerčným bankám, ktoré podnikateľské úvery poskytli, totiž štát garantuje v prípade zlyhania každého takéhoto úveru preplatenie 90 % vzniknutých strát. Koľko podnikateľov hlásiacich sa k heslu „z cudzieho krv netečie“ na Slovensku naozaj máme, sa však dozvieme najskôr až o 5 rokov.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #verejný dlh #pandémia #zadlžovanie štátov #splácanie úverov #zlaté rezervy