Žiadna devízová doložka totiž nikdy neexistovala! Jednorazová príloha k cestovnému pasu, nevyhnutná na prekročenie štátnej hranice do uvedených krajín, sa volala vycestovacia doložka. Mnohé z týchto dokumentov boli vystavené oddelením pasov a víz Verejnej bezpečnosti aj u nás na českých tlačivách s názvom „Výjezdní doložka“.
V správach sa poslucháči mohli tiež dozvedieť, že cestovať do kapitalistických štátov sa dalo kedysi iba formou organizovaných zájazdov. Pritom ľudia u nás mohli cestovať po získaní vycestovacej doložky na Západ aj individuálne na pozvanie najbližších príbuzných alebo na základe devízového prísľubu Štátnej banky československej (ŠBČS). Aj keď iba so smiešne nízkou sumou devíz, ktoré si mohli v Československu pred vycestovaním legálne zakúpiť za Kčs. Nešlo teda len o zájazdy za spoznávaním vyspelých krajín. Tie boli vždy vypredané každoročne už začiatkom decembra, aj keď zájazd bol plánovaný napríklad na jeseň nasledujúceho roka.
Získať devízový prísľub na cesty do nesocialistických štátov nebolo jednoduché. Na formulári tlačiva žiadosti o predaj devíz bolo potrebné potvrdenie zamestnávateľa, že súhlasí s vycestovaním svojho zamestnanca do kapitalistickej cudziny. Zároveň bolo potrebné uviesť, kam a na koľko dní sa žiadosť podáva. Limit na výmenu Kčs za devízy bol 20 dolárov na deň a osobu. Z podaných žiadostí bolo priemerne ročne schválených iba zhruba 17 až 20 %. Ostatní mohli na cestu na Západ v danom roku zabudnúť. Oveľa lepšie na tom boli záujemcovia o vycestovanie do Juhoslávie (SFRJ). Tá bola jedinou socialistickou krajinou so slobodou cestovania, ktorú garantovala aj cudzincom. Pre mnohých občanov ČSSR bola preto tranzitnou krajinou pri emigrácii z totalitnej vlasti. Väčšina záujemcov o devízový prísľub dinárov bola uspokojená kladne. Dinár napriek dlhodobému inflačnému znehodnocovaniu bol konvertibilnou menou, za ktorú sa dalo u nás nakupovať aj v Tuzexe. Cestovný pas SFRJ bol považovaný kedysi za jeden z najlepších na svete.
K žiadosti o vycestovaciu doložku bolo potrebné u nás predložiť devízové krytie vo forme devízového prísľubu, potvrdenie cestovnej kancelárie o kúpe zájazdu alebo pozvanie od najbližšej rodiny spolu s opätovným súhlasom zamestnávateľa a čistým výpisom z registra trestov. Okrem toho musel každý cestujúci mať aj vízum príslušnej kapitalistickej krajiny a vyplnené colné a devízové vyhlásenie opatrené kolkom vo výške 300 Kčs. Cestovať bez byrokratického úradného šikanovania podľa svojho uváženia a obsahu peňaženky mohli naši občania až od 10. decembra 1989.