Netradičný prístup ku školám

Všetkých spoluobčanov prekvapujú najnovšie objavy vlády, z ktorých, i keď pomerne neochotne, vyplýva, že školy sú v skutočnosti fakt dosť potrebné.

05.12.2020 10:00
debata (5)

Vlastne nikto celkom presne nevie, ako sa k tomu objavu dospelo. Teda či niektorý člen vlády nevdojak vypochodoval na široké pláne ducha a letmým pohľadom zistil, že sú už značne spustnuté. Alebo či sa iba stretol s nejakými roztrpčenými rodičmi, ktorých neustála prítomnosť a tým vlastne nepretržitá kontrola zo strany detí v domácnosti už unavuje. Prípadne s členmi nejakých moderných lobistických skupín, ktoré by už chceli začať s predajom školských budov a iných zariadení, lebo vidno, že do nich skoro nikto nechodí. Keď sú prázdne, mohli by z nich byť napríklad lákavé butiky a tak prinášať celej spoločnosti bohatstvo a prosperitu.

Pritom súčasný stav v oblasti vzdelávania v rámci chápania úloh školstva vlastne vyhovuje trendu takých posledných tridsiatich rokov. Od neho sa pravidelne odvíjajú všetky reformy školstva. Stručne sa dá toto nasmerovanie charakterizovať ako bežná predstava. Teda žiaci sú neuveriteľne sprostí. Až tak, že sa celá OECD chytá za hlavu. A aj všetko ostatné, čo sa podobá na OECD, sa tiež chytá za hlavu. Vyplýva to predovšetkým z toho, že aj učitelia sú sprostí. Najsprostejší medzi nimi sú, prirodzene, docenti a profesori.

To je dôvod, aby sa uskutočnila nejaká radikálna školská reforma. Tá spočíva vo výmene docentov a profesorov za akýchsi obyčajných ľudí, najlepšie celkom nezaťažených, teda z ulice. Totiž najlepšie z nejakej zahraničnej ulice, napríklad z Bronxu. Ideálni by síce boli nositelia Nobelovej ceny, ale tí sa sem, už po letmom zvážení platových podmienok, akosi nehrnú. I keď túto možnosť majú po celý čas otvorenú. Takže bude stačiť, ak títo noví učitelia budú mať také tie „otvorené“ názory, ktoré bežní učitelia zadubení každodennou praxou nemôžu ani pochopiť. Preto je súčasné dištančné vzdelávanie viac-menej iba predzvesťou budúcej radikálnej zmeny a v danej situácii je vlastne ideálne.

Škola mladých ľudí na Slovensku už nekazí. To netreba dokazovať. Všetka skazenosť dnešnej mládeže pramení výlučne z domácich zdrojov a im primeraného politického diania. Pričíta sa to potom na vrub vláde, ktorej svedomie je postupne zaťažované všeličím, ale práve toto neznesiteľné bremeno akosi inštinktívne odmieta, hoci by sa k nemu mala hlásiť. Nuž veď minister už chcel dodať žiakov do škôl, ale vraj mohol by iba otestovaných. A na to nie sú testy, potom nie sú vedrá, do ktorých by žiaci vypľúvali ranné chrchle, potom nie sú zdravotní pracovníci a napokon sa mu ani nezíde taký ten krízový štáb, aby mu to nejako rozumne zatrhol.

Naostatok sa do toho osobne a celkom radikálne obul aj premiér a „nejaké“ školy vraj sám otvorí. „Ide o životy a o zdravie!“ odkázal svojim ministrom. Možno i o vzdelanie. Komenského ideálom bola pôvodne náročná „škola hrou“. Nuž len aby dnes a zajtra nebola pre nás všetkých škola už len zúfalou „prehrou“.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #školy #otváranie škôl