Politológ a bývalý diplomat Petr Drulák uvádza tri dôvody: Európske fondy nie sú odmenou za dobré správanie, ale slúžia ako kompenzácia vnútroeurópskych nerovností. Právny štát môže v interpretácii Európskej komisie znamenať čokoľvek mimo pôvodného obsahu tohto princípu. A do tretice ide o bič bohatých členov na nové a chudobnejšie štáty.
Drulák upozorňuje na mýtus, že európske fondy vznikajú z akejsi nezištnej solidarity bohatších s chudobnejšími a tí chudobnejší že majú byť bohatším vďační a podľa toho by sa mali správať, keď od nich bohatší niečo chcú. V skutočnosti v hlavných kapitolách európskeho rozpočtu nejde o žiadnu solidaritu, ale o ústupky a kompenzácie. Ak niečo dostávame z Bruselu, je to preto, že sme iným umožnili inkasovať oveľa väčšie zisky. Odliv dividend od nás k investorom v EÚ výrazne prekračuje všetky európske fondy, ktoré plynú k nám.
Čo si progresivistickí technokrati predstavujú pod pojmom „právny štát“, o tom si môžeme urobiť predstavu zo septembrovej Správy o stave právneho štátu v EÚ. Snom euroliberálov je oslabovanie vlád a demokracie, posilňovanie sudcokracie, nevládok, liberálnych médií či masívny príliv migrantov. Členské štáty, ktoré túto predstavu neakceptujú, k nej majú byť dokopané sankciami. Drulák navrhuje nediskutovať o tom, ako sme v hodnotení Bruselom dopadli a či je férové, ale položiť si otázku, čo je Komisiu vôbec do toho? „Prečo má skúmať procedúry menovania štátnych zástupcov, hodnotiť zadávanie reklamy do médií, pozastavovať sa nad neobľúbenosťou novinárov a niektorých mimovládok alebo vnucovať ďalšiu zbytočnú inštitúciu, keď sa tieto pripomienky vôbec netýkajú právneho štátu.“
Príkladom toho, že jeden meter na hodnotenie právneho štátu Bruselu nestačí, je nulová reakcia EÚ na španielsky teror v Katalánsku a väznenie demokraticky zvolených politikov za organizáciu referenda. Selektívna averzia európskych liberálov na poľských a maďarských voličov je varovaním pre nových a chudobných členov únie, čo ich čaká, ak vhodia do volebnej urny nesprávne, čiže neliberálne volebné lístky.
Obohatenie pôvodných politicko-ekonomických dohôd ideologickými podmienkami je riskantný manéver. Ak toto vydieranie neuspeje a dôjde na zastavenie platieb z európskych fondov, zničí to európske politiky, ktorých dôsledky tieto fondy kompenzujú. Podľa Druláka by „jedinou možnosťou potrestaných členov bolo recipročne odstúpiť zo spoločných politík a pripraviť európskych partnerov o výnosy, ktoré vďaka našej súčinnosti získavajú. To je ale cesta k ekonomickej vojne a k rozvráteniu všetkého, čo sa Európe za posledných 70 rokov podarilo“. Súhlasím s Petrom Drulákom, že múdrejší tentoraz ustúpia. Budeme to my, slabší a chudobnejší.