Najnovšie udalosti dokazujú, že cesta k spravodlivosti nie je zarúbaná ani pre najbohatších ľudí v krajine. Určite by bolo scestné hádzať všetkých extrémne bohatých ľudí do jedného vreca. Mnohí z nich k svojmu majetku prišli určite svojimi podnikateľskými nápadmi presadenými do praxe. Aj keď časť z nich prvé miliardy, vtedy ešte slovenských korún, zarobila na privatizačných podvodoch. Obrali pri nich štát či veľké skupiny jednotlivcov – účastníkov prvej vlny kupónovej privatizácie – o majetok.
Zarobiť peniaze rýchlo a ľahko ošmeknutím ostatných však neznamená, že celý proces akumulácie kapitálu sa končí. Práve naopak, tým sa eldorádo iba začína. Najmä preto, že keď sa už nedá zarábať na privatizácii majetku, cesta k ešte väčšiemu bohatstvu vedie cez požičiavanie cudzích peňazí. Banky sú však pri úverovaní čoraz opatrnejšie a náročnejšie pri zabezpečení pohľadávok. Práve preto nasávanie kapitálu na dlh prebieha najmä cez vydávanie dlhopisov či zmeniek často cez spoločnosti s minimálnym základným majetkom. Vtedy je riziko najnižšie a zisk z vlastného kapitálu podnikateľských skupín najvyšší.
Viac ako päťpercentné výnosy ponúkané drobným investorom v čase extrémne nízkych úrokov ponúkaných sporiteľom bankami je lákadlo, aby nabrali odvahu a stali sa investormi. Tých sa netýka štátna ochrana vkladov v bankách, ktorá je do výšky 100-tisíc eur na osobu. Zostáva im iba nádej, že emitent dlhového cenného papiera sa bude správať seriózne. To znamená, že dôležitú rolu hrá aj reputácia toho, kto garantuje návratnosť investície. Finančné skupiny s dlhodobým pôsobením na trhu a preukázateľnými výsledkami hospodárenia dokážu osloviť investorov aj v čase pandémie. To však neplatilo pre skupinu ARCA, ktorá podľa zverejnených informácií zápasila s finančnou likviditou už dávnejšie. Napriek tomu jej však dôverovali u nás a v Česku aj niektoré podielové fondy, poisťovne a správcovia cirkevných prostriedkov. Namiesto vysokých úrokov ich však teraz čakajú s veľkou pravdepodobnosťou vysoké straty.
Hazardovať s požičanými peniazmi sa môže stať v najbližších rokoch osudným mnohým manažérom spoločností podnikajúcich s rizikom na cudzí účet. Varovným prstom pre nich je najmä hrozba obvinenia z nehospodárneho nakladania s cudzím majetkom. Justičný očistec, ktorý sa začal na jar tohto roka, môže v praxi znamenať uľahčenie dokazovania obvineným, že došlo z ich strany k porušeniu zákona.
Slovensko potrebuje ešte jeden očistec, ktorý by pomohol nastoliť rešpekt v spoločnosti. Mal by sa zmeniť bezzubý zákon o preukazovaní pôvodu nadobudnutého majetku. Naša krajina by tým napríklad stratila povesť daňového raja, kde sa dajú legalizovať čierne peniaze fiktívnymi darovacími zmluvami.