Jupiter, Saturn a my

Videli ste v roku 1986 Halleyho kométu? Pre úkaz, ktorý prichádza raz za sedem desaťročí, sa oddalo aj opustiť mesto a presunúť sa tam, kde výhľad nehatia paneláky.

22.12.2020 16:00
debata

Nevidela som ju. V tom roku ma život viazal k sídlisku a k starostiam o základné potreby najbližších. Kométu poznám len z fotografií a pesničky Jaromíra Nohavicu. To, čo hovorí, v nespievanej podobe znie ako klišé a človek bez talentu to nahlas nevysloví. Ale občas na to myslí. Aj teraz, keď sa večer na juhozápadnom obzore zjavuje čosi podobne nevídané.

V roku Halleyho kométy bola naša štvrť vo výstavbe, už sme bývali, ale chýbali aj chodníky. Len niekde milosrdní stavbári prekryli rozryté blato doskami. Po tých doskách sme chodili po základné potreby do malého obchodu z čias, keď sídlisko bolo dedinou. Alebo sme sa tlačili preplnenými autobusmi do mesta. Večer sme nemysleli na kométu, ale na spánok.

Pred časom som vo Zvolene robila rozhovor s človekom, ktorý sem prišiel ako dieťa z východného Slovenska. Sťažoval sa na školu, kam krátko chodil syn. Na škole sa vyučoval rómsky jazyk, a tak si mysleli, že sa mu bude dariť. Zo školy ho však urazení odhlásili, keď dostal päťku z materinského jazyka. Vraj nevedel, ako sa po rómsky povie hviezda. Že vraj čercheň. Bola to krivda, veď aj na východe sa hviezdam hovorilo hviezdy.

Neviem po rómsky. No viem, že slová možno zabúdať a možno sa ich nikdy nenaučiť. Tak, ako sa možno nenaučiť pozerať na hviezdy a pýtať sa rodičov, či majú mená. Je život, v ktorom niet kedy pozerať na oblohu. Dosť práce dá nakŕmiť deti, uložiť ich a chrániť príbytok pred ohňom. Je únava bez chuti rozprávať sa o hviezdach. A tak sa potom deti naučia o hviezdach rozmýšľať až v škole a v inom ako materinskom jazyku.

Krátke vesmírne divadlo – konjunkcia Saturna a Jupitera, ktorá vraj tak jasno nežiarila štyristo rokov – sa deje za zatiahnutou oponou. Nad Bratislavou je už druhý týždeň zamračené a hmla je taká, že večer nevidím ani červené blikanie veterných mlynov na blízkych rakúskych poliach. Zmeškala som kométu a túto žiarivú vesmírnu náhodu tiež nezažijem.

Pohľad na hviezdy nepatrí medzi základné potreby. Zákaz pozrieť sa hore by sme však mali za veľkú ujmu. Väčšiu ako opáskované regály s oblečením či hrncami v hypermarketoch. Prezident zväzu obchodu a cestovného ruchu sa vyjadril, že nevie, čo sú základné potreby. Samozrejme, myslel to ako problém vyhlášky a páskovania regálov, nie ako sociálno-politickú otázku. V otázke základných potrieb nám pandémia azda zaostrila zrak. Azda ukázala, že do koša nevyhnutného nepatrí len strecha nad hlavou a teplé jedlo, ale aj prístup ku komunikačným technológiám. Bez nich nie je možné vzdelávať sa, pracovať z domu, udržať si pocit blízkosti či potešiť sa fotkou stretnutia planét, ktoré u nás zakryla hmla.

Obloha nad Bratislavou má svoj lockdown a pozerať sa na hviezdy nepatrí medzi základné potreby. Žiadne výnimky nie sú pre nás, čo nemôžeme opustiť okres. No ak nám v týchto dňoch chýba k radosti len ten výhľad na hviezdy, bolo nám dopriate veľa. Tak sa hádam radujme.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #saturn #jupiter #hviezdy #Halleyho kométa #základné potreby