To všetko bolo a je testom našej odolnosti, životaschopnosti, inteligencie a múdrosti. Každé ohrozenie, tým väčšmi globálne, akým je COVID-19, je príležitosťou prehodnotiť doterajšie spôsoby myslenia a konania. Ako napríklad píšu Bernice Maxton-Lee a Graeme Maxton v podtitule svojej najnovšej knihy „Sliepka nedokáže zniesť kačacie vajce: COVID-19 ako šanca na riešenie klimatickej krízy". Ak nedokážeme ohrozenie premeniť na príležitosť na zmenu a ak budeme len opakovať staré stereotypy či útrpne čakať, kedy tá „hnusoba" zmizne a všetko sa vráti do „normálu", zostanú nám len obete a škody, nad ktorými môžeme plakať a vyhovárať sa, že „inak sa nedalo".
Nie, nie sme bezmocní voči korone. Tak ako sme neboli bezmocní voči španielskej chrípke, čiernemu moru či iným nástrahám prírody. Príroda tu nie je kvôli nám, pretože človek nie je korunou tvorstva ani centrom vesmíru, ako sme tomu verili. Rovnako ani my tu nie sme kvôli prírode, hoci je nevyhnutnou podmienkou a prirodzeným prostredím nášho života. Nie je však jeho zmyslom a cieľom. Tým sme my sami, ľudia, pre seba.
Nie je v tom žiadny antropocentrizmus, len číry humanizmus, dnes ohrozovaný tzv. posthumanizmom a najmä tzv. transhumanizmom. Tento humanizmus však vôbec neznamená „ísť proti prírode" alebo brať ju len ako predmet či nástroj nášho ľudského panstva. Naopak, znamená hľadanie súladu, harmónie, partnerstva s prírodou tak, aby bolo zachované oboje — aj ľudstvo ako súčasť prírody, aj príroda ako súčasť ľudstva. Skutočný humanizmus nie je proti prírode, pretože vie, že vojna s ňou je nezmysel. Zmysel však má dostať pod ľudskú kontrolu tie prírodné sily, ktoré nám škodia.
Hoci so zmenou kalendára sa táto globálna situácia nekončí, radikálne nás upozorňuje na hodnoty, ktoré sme brali buď ako samozrejmé, alebo ako druhoradé či treťoradé. Na hodnotu života, ktorý nie je samozrejmý. Na hodnotu zdravia, o ktoré sa treba starať inak, než sme zvyknutí.
Na hodnotu ľudského spoločenstva, ktoré, keď sa začne rozpadať, stáva sa rovnako neživotaschopným ako príroda. Na hodnotu sociálnej inteligencie a kooperácie ako kľúčových faktorov zvládania krízy.
Na hodnotu poznania, od ktorého závisí naše prežitie. Na hodnotu psychickej odolnosti. Na hodnotu dobrej vlády a správy štátu, ktorá ak absentuje, môže znásobovať problémy až po hranicu únosnosti. Na hodnotu druhého človeka, ktorá nie je ničím nahraditeľná. Živý človek je pre človeka najvyššou hodnotou. Ako priateľ, partner, spolupracovník. Ten, čo podá pomocnú ruku, a hlavne ten, čo sa zaujíma, chápe a vie mať rád.
Na hodnotu samých hodnôt, podľa ktorých žijeme. Nejde o „objektívne" hodnoty. Také neexistujú. Ide o hodnoty základné a ľudské. Viera, nádej, láska. Sloboda, rovnosť, bratstvo. Príroda, život, ľudstvo. Človek, spoločenstvo, šťastie.