Bývam v kraji, kde sa darí slivkám. Pre ich premenu na slivovicu máme poruke dve pálenice, ktoré používajú rôzne technológie. V jednej sa páli klasicky, v druhej moderne, pokrokovo. Ktorá má pravdu, že jej technológia, a teda i jej slivovica, je lepšia?
Každá líška chváli svoj chvost, ale všetky pálenice sa zhodnú, že slivovica je taká, aký doveziete kvas. Je to pravda v tom zmysle, že z nekvalitného kvasu sa dobrá slivovica nevypáli. Stane sa však, že vinou pálenice vznikne z výborného kvasu podpriemerná pálenka. Aby sme teda mohli porovnať technológie, rozdelili sme tohoročný kvas na dve polovice. Namiesto jednej cesty k veľkému kotlu sme absolvovali cesty dve, k dvom kotlom polovičným vo dvoch páleniciach. Bolo to nešikovné, ale užitočné: Zistili sme pravdu.
Z modernej pálenice, kde celý proces trval polovičný čas, pretože destilačná súprava kvas rafinovane spracovala „z jednej vody načisto“, sme si slivovice odviezli o tretinu menej, ako sme zvyknutí, ale bola výborná. V klasickej pálenici, kam chodíme roky, a kde sa páli na dvakrát, najprv nahrubo a potom načisto, bol na desať litrov kvasu liter slivovice, ako vždy.
Nie sme typickí alkoholici, väčšinu pijatiky sa nám našťastie darí rozdať, takže kvalitu uprednostňujeme pred množstvom. Nadišiel okamih pravdy, degustácia. Moderne vydestilovaná slivovica je výborná. Slivovica vydestilovaná klasicky je však vynikajúca! Výsledok testu? Pokrok v destilácii neoddiskutovateľne šetrí čas. Pokrokovej slivovice je však menej a je horšia. Taká je pravda.
Píšem síce o slivovici, ale to, čo testujeme na vlastnej koži, je modernita, ktorá formuje či deformuje naše životy. Moja generácia má unikátnu možnosť porovnávať z vlastnej skúsenosti rôzne politické režimy, ale aj diametrálne odlišné civilizačné epochy. Vieme, že nie všetko, čo je nové, je súčasne i lepšie. Dokážeme rozoznať, čoho sme dnes ušetrení a o čo sme prišli. Cítime, čo nás stojí ušetrený čas, aké komplikácie prináša zjednodušovanie života a od toho sa odvíja naša skepsa ku glorifikácii modernity.
So životom je to podobné ako s tou modernou slivovicou. Je ho menej a je horší. A je to kvôli extrémne efektívnej honbe za ziskom, pokrokovo živenej chamtivosťou, bezohľadnosťou, egoizmom a nevkusom. Žiadna metafora, samozrejme, nie je dokonalá. Nemožno si zvoliť dobu, v ktorej žijeme. Je to, akoby sme vedeli o lepšej pálenici, ale na jej zamknutej bráne by stálo „Pre nedostatok klientov, ochotných počkať si na čosi lepšie, zatvorené“.
Je tu nový rok. Začal som ho s Petrom Robejškom, ktorý na You Tube vysvetľuje Jak se to stalo?, čítam knihu kolegu Igora Daniša Nereálne očakávania a kvôli dobrej nálade to kombinujem s listovaním v zbierke vtipov na židovský spôsob priateľa Jana Schneidera. A vyriešil som tajomstvo lepšej slivovice.