O vetre a búrke

08.01.2021 16:00

Násilný útok demonštrantov na sídlo Kongresu USA bol symbolickou bodkou za štyrmi rokmi katastrofálnej vlády Donalda Trumpa. A pokiaľ v Republikánskej strane ostala štipka slušnosti a pudu sebazáchovy, aj za jeho politickou kariérou.

Donald Trump priniesol do Bieleho domu mieru nekompetentnosti, nestability a egomaniackeho zamieňania osobného prospechu s verejným záujmom, akú si novodobá história Spojených štátov asi nepamätá. Pre tých, ktorí hľadali útechu v robustnosti amerických demokratických inštitúcií, bol skutočnou záťažovou skúškou.

V komentároch (zhrozených, odmietavých, nahnevaných) prezidentových odporcov, kritikov, ale čoraz častejšie aj bývalých spojencov, ktoré vyvolalo vniknutie ozbrojených Trumpových podporovateľov do budovy Kongresu, sa často objavovalo upozornenie, že kto seje vietor, bude žať búrku.

Donald Trump vedel, že jeho najlepšou šancou na obhájenie prezidentského úradu je polarizácia spoločnosti. Čím boli následky politickej nekompetentnosti zrejmejšie, tým väčšmi potreboval mobilizovať predstavou osudového boja o „záchranu Ameriky“. Neštítil sa žiadnych prostriedkov. Lží, nevyberaných útokov na politických oponentov, živenia rasizmu a xenofóbie, podnecovania k násiliu… S blížiacimi sa príznakmi porážky bez váhania podkopal vieru v základné inštitúcie demokracie. Tej americkej, aj liberálnej ako takej.

V tomto zmysle boli násilnosti vo Washingtone priamym následkom nie len Trumpovho prejavu, v ktorom vyzval podporovateľov k pochodu na Capitol, ale aj štyroch rokov jeho prezidentovania. Trump rozsieval vietor skutočne plnými priehrštiami. Ozbrojení demonštranti v Kongrese môžu byť len prvou predzvesťou veľkej búrky.

No tu sa zodpovednosť nekončí. Katastrofálna politika Donalda Trumpa by sa nekonala bez jeho podporovateľov v prezidentskej administratíve. Viceprezident Mike Pence nakoniec odmietol nasledovať príkazy svojho šéfa a spolupracovať na ústavnom prevrate. No roky predtým bol spoluvinníkom a apologétom Trumpovej politiky. Svoj podiel nesú aj ostatní členovia vlády. Svedomie si musí spytovať Republikánska strana, o ktorej podporu sa Trump opieral v Kongrese. Nakoniec, väčšina republikánskych politikov sa začala od neho odkláňať až v momente, keď bolo jasné, že ohrozuje ich vlastné politické kariéry.

Ani toto však nie je koniec reťazca. Donald Trump a jeho politika sú produktom hlboko rozdelenej spoločnosti. Kultúrne, no najmä ekonomicky a sociálne. Rast príjmov a majetku sa posledných niekoľko desaťročí týkal najmä najbohatších. Podiel najchudobnejších na celkovom objeme príjmov stagnoval, stredná trieda prudko upadala.

V krajine so slabými sociálnymi službami a záchrannou sieťou to pre veľkú časť populácie znamená hrozbu chudoby. Na druhej strane, v rokoch veľkej hospodárskej recesie (2007 – 2016) bola najbohatšia pätina Američanov jediná skupina obyvateľstva, ktorá zaznamenala rast príjmov. A na tomto stave sa podpísali aj politici Demokratickej strany.

Ak chce nový prezident Joe Biden (s demokratickou väčšinou v Kongrese) utíšiť búrku, ktorá ohrozuje USA, čaká ho omnoho viac než len náprava Trumpových zlyhaní.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#rasizmus v USA #Kongres USA #Kapitol #Joe Biden #Donald Trump
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku