Biden prináša Európe dilemy

Výmenu stráží v Bielom dome prijala väčšina európskych politikov s úľavou. Renesancia transatlantických vzťahov však môže byť komplikovaná. Donald Trump bol asi najhorším prezidentom americkej histórie. V zahraničnej politike uprednostňoval pred spojenectvami okamžitý prospech. Nie pre USA či ich obyvateľov, ale v prvom rade pre vlastný imidž a šance na znovuzvolenie.

22.01.2021 16:00
debata (16)

Od jeho nástupcu Európa očakáva obnovenie spolupráce. Má na to dobré dôvody. No nebude to žiadna transatlantická idylka. Súvisí to so Spojenými štátmi a faktom, že ich záujmy (najmä ekonomické) sa s európskymi v mnohom neprekrývajú. Lenže dôvody sú aj na našom brehu Atlantiku. Vezmime si napríklad vzťah k Rusku a Číne.

Rusko dnes zažíva komplikované obdobie. Asertívna zahraničná politika, ktorej súčasťou je priame aj skryté zasahovanie do diania v susedných krajinách, je sprevádzaná vnútorným oslabením Putinovho režimu. Nik pravdepodobne nepochybuje, že v tohtoročných parlamentných voľbách v Rusku zvíťazia proputinovské sily. Otázkou je, či budú Putinovi na víťazstvo vo voľbách stačiť neférové podmienky, alebo bude musieť výsledky sfalšovať „na Lukašenka“.

V bezpečnostnej rovine Európa žiadnej veľkej dileme nečelí: Rusko je hrozbou pre bezpečnosť a stabilitu susedných krajín, i únie ako takej. V európskom politickom mainstreame sa diskusia vedie o prostriedkoch, ako tomu čeliť. Nie o potrebe obrany.

Zložitejšie to bude v ekonomickej oblasti. Prvým horúcim problémom je dostavba plynovodu Nord Stream 2. Bidenova administratíva pravdepodobne ponechá v platnosti sankcie hroziace firmám, ktoré sa na stavbe podieľajú. Nemecká vláda, ktorá je hlavným advokátom projektu, bude stáť pred dilemou. Potrebuje ruský plyn, aj obnovu spolupráce s Washingtonom. Vzhľadom na rastúci tlak je stále viac pravdepodobná druhá možnosť.

Ešte väčší problém znamená Čína. Tesne pred koncom roka s ňou únia uzavrela dohodu o ochrane investícií. Očakáva od nej väčšie otvorenie čínskeho trhu európskym investíciám a ich lepšiu ochranu. Z Washingtonu však zaznieva kritika. Najčastejšie spomínaným dôvodom je potláčanie demokracie a ľudských práv čínskym režimom. Európania kritizovali Trumpovu zahraničnú politiku za to, že uprednostňovala krátkodobé výhody pred hodnotami. Teraz sa im tá istá kritika vracia späť.

No je tu aj hlbší problém – americko-čínska technologická rivalita. Na jednej strane sú snahy Spojených štátov vylúčiť technológie a zariadenia, ktoré podľa nich môžu byť manipulované čínskou vládou. Na strane druhej rastúci technologický protekcionizmus v Číne.

Nech sa Európa prikloní na ktorúkoľvek stranu, hrozí jej, že bude musieť hrať podľa pravidiel tvorených niekým iným. Vybrať si čínsky autoritársky režim by bolo, z mnohých dôvodov, horšou voľbou. No ideálnou alternatívou nie je ani podriadenie sa technologickej závislosti od Spojených štátov.

Riešením je, podobne ako v oblasti obrany, posilňovanie vlastných kapacít a technologickej suverenity. V takom prípade by spolupráca mohla byť partnerstvom, rešpektujúcim záujmy oboch strán.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Čína #Rusko #Donald Trump