Je to najmä relikvia uhorských zákonov. Tie na rozdiel od Česka umožňovali nekonečné delenie ornej pôdy v prípadoch, že sa dedičia nevedeli dohodnúť na ich racionálnom usporiadaní. V Česku gazdovstvo dedil podľa rakúskych zákonov najstarší syn v rodine, ktorý musel vyplatiť ostatných.
Dielo skazy vo vlastníckych vzťahoch ďalej korodovalo aj po roku 1948. V rámci verejnej výstavby štát vyvlastnil pozemky aj tak, že vlastníkom parciel v meste pridelil rovnakú výmeru ornej pôdy mimo mesta, ktorú krátko predtým skonfiškoval iným ľuďom. Tieto prídely sa vykonávali iba na základe dekrétu národných výborov a často neboli vôbec vlastnícky zaregistrované v pozemkových knihách. Niektorí reštituenti pôdy, ktorým bola táto vrátená po roku 1991, sa z majetku dlho netešili. Poznám prípady, keď im vrátenú pôdu po roku 2000 kataster nehnuteľností zmrazil v evidencii s poznámkou dvojité vlastníctvo, pretože časť pozemku im bola odkrojená a pridelená iným občanom na pozemkoch, na ktorých mesto rozhodlo postaviť školu. Právne vyrovnanie takýchto pozemkov v praxi je finančne a časovo náročné.
Vyžaduje si aj obnovu dedičských konaní, keďže pôvodní vlastníci už nežijú. Pozemkový babylon na Slovensku má aj svojich víťazov. Sú nimi podnikatelia v agrobiznise. Tí majú už tri dekády okrem iného aj takúto pôdu od štátu veľmi lacno prenajatú cez Slovenský pozemkový fond. Často za zlomok toho, čo získajú v dotáciách na hektár z eurofondov. Pokusy o spájanie pozemkov iniciované štátom (komasácia) prebiehajú už viac ako dvadsať rokov, ale usporiadaných nebola ani tretina dotknutých pozemkov.
Nejasné vlastnícke vzťahy k pozemkom spôsobujú veľké problémy pri budovaní infraštruktúry v mestách a obciach. Napriek tomu, že problém v ČR v tejto veci je menej vypuklý ako u nás, našli naši západní susedia radikálne a efektívne riešenie. Štát vytvoril register s neusporiadaným nehnuteľným majetkom, ktorý sa dvakrát ročne aktualizuje. Pokiaľ sa do dvoch rokov nikto o nehnuteľnosť neprihlási, prepadne nenávratne a bezodplatne v prospech štátu. Register funguje už od roku 2014 a doteraz sa podarilo majetkovo vyriešiť viac ako 70-tisíc prípadov. Množstvo predovšetkým ornej pôdy, lúk a pasienkov malej výmery má neznámych vlastníkov, ktorí už nežijú. Kedysi emigrovali do zahraničia a dedičia sa k tomuto majetku neprihlásili. Možno aj preto, že orná pôda bola u nás veľmi lacná.
Vyčkávať ďalšie desaťročia na to, či sa neobjaví vlastník pôdy, resp. jeho potomkovia, si žiadna spoločnosť dovoliť nemôže. To platí aj pre Slovensko. Pokiaľ sme mohli nechať v súlade so zákonom prepadnúť v prospech štátu zostatky anonymných vkladov na vkladných knižkách, nemal by byť problém ani v prípade pôdy neznámych vlastníkov.