Kríza, ako pre koho

V dôsledku pandémie prechádza celý svet asi najvážnejšou hospodárskou krízou od medzivojnového obdobia. Úspešnejšie krajiny sa z nej možno zotavia koncom tohto roka, iné si na návrat na predkrízovú úroveň počkajú dlhšie. Agregátne údaje však zakrývajú dôležitý fakt: nie na každého doľahla kríza rovnakým spôsobom.

29.01.2021 16:00
3

Začiatok pandémie zatriasol finančnými trhmi. Cena akcií klesala, a to pocítili aj majetky najbohatších ľudí. Masívne intervencie vlád a centrálnych bánk však situáciu stabilizovali – no nie každý ich pocítil rovnako. Zatiaľ čo bežní ľudia boli radi, ak im vládne programy pomohli zachrániť pracovné miesta, rodinný podnik či strechu nad hlavou, pre najbohatších ľudí planéty sa zlé časy rýchlo pominuli. Reálna ekonomika je stále v kríze, no finančné trhy rastú.

V dôsledku toho stačilo podľa organizácie Oxfam tisícke najbohatších ľudí sveta deväť mesiacov na to, aby sa ich majetky vrátili na predkrízovú úroveň. Najchudobnejšia polovica ľudstva bude musieť počkať minimálne jednu dekádu. Medzi 18. marcom a 31. decembrom 2020 narástol majetok miliardárov o 3,9 bilióna (tisíc miliárd) dolárov. Desiati najbohatší z nich si prilepšili o 540 miliárd dolárov.

Zatiaľ čo svet ochromili zavreté hranice a komerčné lety prakticky zastali, predaj súkromných lietadiel vzrástol. V tom istom čase počet ľudí ohrozených chudobou narástol o 200 až 500 miliónov. Narástla nezamestnanosť, v krajinách s nedostatočným sociálnym systémom sa museli ľudia sami vyrovnávať so zdravotnými a sociálnymi dôsledkami krízy.

Pandémia vstúpila do sveta rastúcich nerovností. Správy organizácie Oxfam pravidelne upozorňovali na to, že zmenšujúce sa množstvo ľudí kontroluje čoraz väčšiu časť svetového bohatstva. Za posledných 40 rokov zarobilo percento najbohatších ľudí viac ako dvojnásobok príjmu najchudobnejšej časti ľudstva. Nerovnosť sa prejavovala aj pri spotrebe zdrojov planéty: za posledné štvrťstoročie spotrebovalo najbohatšie percento dvakrát viac uhlíka ako chudobnejšia polovica.

Súčasná kríza a pandémia nerovnosti ešte prehĺbia. Chudobní sú viac ohrození nákazou, čelia vyššiemu riziku úmrtia a k vakcínam sa dostanú neskôr. Dôsledky pandémie – strata zamestnania, horší prístup k vzdelaniu, ohrozené bývanie a podobne – budú znášať aj po jej odznení. V prípade vzdelania to zasiahne aj ďalšie generácie.

V európskych krajinách tlmia najhoršie sociálne a ekonomické dôsledky vládne programy. Tie sa však raz skončia. A keďže sú financované z dlhu, je reálne riziko, že cenou bude ďalšia vlna reštriktívnej rozpočtovej politiky. Opäť dopadne najmä na tých dole, vo forme oslabenia sociálnej siete a menej dostupných podfinancovaných verejných služieb. Pritom to nie je nevyhnutný vývoj. Efektívnejšie zdanenie príjmov a majetku môže priniesť zdroje pre investície do verejných služieb. Redistributívne politiky a prestavba ekonomiky môžu zvýšiť sociálnu spravodlivosť i súdržnosť spoločnosti. A tým ich lepšie pripraviť na prekonanie budúcich kríz. Zatiaľ sa však nezdá, že tam smerujeme.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
3 debata chyba
Viac na túto tému: #vyššie zdanenie #Oxfam #nerovnosť #najbohatší ľudia #finančné trhy #ekonomická kríza