Regulácia digitálnej práce

Pandémia zrýchlila digitálnu transformáciu ekonomiky. Firmy využívajú digitálne technológie, aby mohli fungovať aj pri pandemických obmedzeniach. Inde sú „tradičné“ firmy vytláčané digitálnymi: zatiaľ čo klasické reštaurácie krachujú, donášky jedla rastú. Podobný trend vidno v maloobchode a ďalších sektoroch služieb.

19.02.2021 16:00
debata (1)

Po pandémii sa časť zmien vytratí. Návšteva reštaurácie je aj sociálnou aktivitou, nielen spôsobom naplnenia fyziologickej potreby. Niektoré však ostanú a digitálne technológie budú v našom živote zohrávať väčšiu úlohu. O to dôležitejšie je zaoberať sa ich účinnou reguláciou.

Jednou z trvalých zmien je rast digitálnych platforiem. Digitálne technológie môžu prinášať vyššiu efektivitu pri komunikácii, riadení či v organizácii firiem. „Vyššia konkurencieschop­nosť“ digitálnych platforiem oproti „tradičným“ firmám však často stojí aj na ich schopnosti obchádzať regulácie, ktoré chránia práva pracovníkov a zabezpečujú primerané pracovné podmienky či príjem. Aj preto sa im darí v oblastiach, kde možno službu rozdeliť na relatívne štandardizované, krátko trvajúce a individuálne úlohy. Dodávka jedla či tovaru, zákaznícka podpora, preprava osôb, jednoduchá remeselná, ale aj duševná práca (grafika, preklady).

Digitálne platformy sa stavajú do polohy sprostredkovateľov medzi dopytom a ponukou. Ľudia, ktorí pre nich pracujú, teda nie sú zamestnancami, ale „obchodnými partnermi“, ktorí služby sprostredkúvajú zákazníkom. Pre platformy to znamená znížené náklady – nemusia sa starať o pracovné podmienky, platiť odvody a pod.

To však zakrýva skutočnú podstatu vzťahu platformy a pracovníka. Stále častejšie nie je takáto práca prilepšením, ale dôležitým zdrojom príjmu. Digitálne platformy argumentujú „slobodou“ – kontraktori sa môžu rozhodnúť, či ponúkanú úlohu prijmú. Je to však klamlivá sloboda. O podmienkach a obsahu práce, vrátane odmeny, rozhoduje najmä platforma. Aj keď bezprostredný dohľad nadriadeného vystrieda algoritmus, na podstate kontroly to nič nemení. Kontraktor vykonáva závislú prácu. Môže mať ešte menšiu mieru autonómie ako štandardný zamestnanec: do rozhodovania firmy nie je zapojený ani nepriamo, prostredníctvom odborov.

Digitálny prekariát tak končí v horších pracovných podmienkach, s menšími právami a neistým príjmom. Pracovné zákonodarstvo treba prispôsobiť digitalizácii. A toto by mala byť jedna z prioritných oblastí. Niektoré krajiny sa už tým smerom vydali. Španielska vláda sa so sociálnymi partnermi dohodla na tom, že všetci pracovníci služieb donášky potravín získajú štatút zamestnanca. Nemecké ministerstvo práce pripravuje pravidlá, ktoré majú zamedziť sociálnemu dumpingu v digitálnej ekonomike. O posilnení práv pracovníkov digitálnych platforiem sa hovorí aj na európskej úrovni.

My zatiaľ spíme. Posledná novela Zákonníka práce nepriniesla z tohto pohľadu takmer nič. Niektoré zmeny – zrušenie extenzie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa či oslabenie postavenia odborov – môžu, naopak, sťažiť snahy o zlepšenie postavenia digitálnych pracovníkov.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #mzdy #digitálna ekonomika #pracovné podmienky #digitálna transformácia #sprostredkovateľ