Tri nórske groše

Štát je zlý vlastník a najlepšie je, ak má v správe čo najmenej majetku. Táto slovenská dogma výrazne kontrastuje s tým, ako verejné financie dokáže spravovať Nórsko. Nemecké médiá zaznamenali vo februári 2021 pozitívne šokujúcu správu o výnosoch, ktoré za uplynulý pandemický rok 2020 dosiahol Nórsky štátny fond (Government Pension Fund Global) spravujúci dôchodkové rezervy krajiny pre budúce generácie.

22.02.2021 16:00
7

Zo zverejnených údajov vyplýva, že napriek kríze a extrémne nízkym úrokom na medzinárodných trhoch zhodnotil zverený kapitál výnosmi vo výške 10,40 % p.a. Väčšina prostriedkov do uvedeného fondu plynie z príjmov z ťažby ropy v mori a predaja plynu. Krajina si tak neprejedá budúcnosť.

Fond spravuje Nórska centrálna banka. Investície tvoria akcie, pevne úročiteľné cenné papiere a nehnuteľnosti určené na prenájom. Vynikajúci výnos fond dosiahol napriek tomu, že výnosy z realít boli nižšie ako v uplynulých rokoch. Priemerný výnos fondu vďaka veľkému objemu majetku, excelentnému riadeniu portfólia investícií a nízkym nákladom na svoju réžiu za uplynulých desať rokov dosahoval 7,7 % p.a. Ten je podstatne vyšší ako inflácia a výnosy súkromných dôchodkových fondov z(ne)hodnocované v iných krajinách Európy. Na rozdiel od Nórska je v EÚ s výnimkou Estónska a čiastočne Bulharska naša rozprávka O troch grošoch v podmienkach horúčkovitého pumpovania peňazí do obehu a záporných úrokov diktovaných centrálnymi bankami ako liek na oživovane ekonomík úplne cudzia.

Nórsko odmietlo v minulosti vstúpiť do EÚ, pretože nechcelo byť sponzorom južných štátov dnešnej eurozóny. Pre tie je pravidlom život na dlh, rozpočtová nezodpovednosť v oblasti verejných financií a riešenie problémov ekonomiky a jej konkurencieschop­nosti devalváciou meny. Nórsko zároveň nemá morálnu spoločenskú dilemu, bežnú v Nemecku, že ako bohatá krajina by sa musela podieľať svojimi príspevkami do spoločného rozpočtu na financovaní projektov z eurofondov v nových členských krajinách EÚ. Tie z veľkej časti slúžia na zvyšovanie ziskov veľkých firiem optimalizujúcich svoje dane v krajinách označovaných ako daňové raje. Nórsko, naopak, v nových členských štátoch EÚ podporuje nórskymi fondmi investície, ktoré napomáhajú sociálnemu konsenzu v spoločnosti vrátane cirkví a odborov.

Nórsky štátny penzijný fond je príkladom toho, že vytváranie dôchodkových rezerv, ktoré porazia výnosmi infláciu, sa z dlhodobého pohľadu dá efektívne organizovať aj zo strany štátu. Takisto ukázal v oblasti výnosov dlhý nos väčšine európskych penzijných fondov a sporeniu na dôchodok cez životné poistenie. Nemecká asociácia spotrebiteľov zistila, že práve životné poistenie je najväčším požieračom peňazí budúcich seniorov vďaka extrémne vysokým poplatkom.

V konečnom dôsledku je to tak aj u nás v prípadoch, keď si slovenskí účastníci sporenia v II. pilieri (DSS) pri odchode na dôchodok nechajú po presune peňazí do životnej poisťovne vypočítať doživotnú rentu. Dôvod na radosť nemajú ani sporitelia v III. pilieri (DDS), ktorí si pozrú výpisy za rok 2020. Väčšina fondov tradične z(ne)zhodnotila peniaze výnosom menším ako rast cien na Slovensku, ktorý bol na úrovni 1,50 %.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
7 debata chyba
Viac na túto tému: #verejný sektor #pomoc #Nórsko #investovanie #dôchodkové správcovské spoločnosti