V jednej debate o katastrofálnom správaní šoférov vystihol dilemu medzi represiou a prevenciou istý šéf dopravnej polície, ktorý mi popísal svoju skúsenosť z praxe: „Najlepšia prevencia je represia.“ Znie to drsne, ale keďže zmyslom dopravných pravidiel je ochrániť ľudí pred haváriami, pri ktorých zomierajú alebo sa mrzačia, drakonickú pokutu za porušenie pravidiel vnímame ako represiu primeranú.
Aká represia je na mieste, to vždy súvisí s tým, aké pravidlá má vymáhať. Ak v spoločnosti existuje široká zhoda v tom, čo treba dodržiavať, je to iné, ako keď existuje pochybnosť o zmysle pravidiel. Búriť sa proti pravidlám, ktoré človeka zotročujú, namiesto toho, aby ho chránili, je legitímne. Rovnako legitímny je ale i väčšinový záujem nedopustiť rozvrat toho, čo funguje, iba preto, že to nevyhovuje militantnej menšine.
Vždy je podozrivé, keď si prístup dopravného policajta osvojí vláda a s heslom „najlepšia prevencia je represia“ sa rozhodne brániť systém. Napríklad demokraciu. Represia je totiž opakom slobody a bez slobody niet demokracie. Demokracia je zo svojej podstaty krehká, nestabilná, mnohotvárna. Je to vlastne luxus, ktorý výborne funguje za dobrého počasia. Horšie to je so schopnosťou demokracie dobré počasie garantovať, udržať.
Naša čerstvá skúsenosť s covidom je príbehom o mimoriadne zlom počasí. Vlády prijímajú bezprecedentné pravidlá, ktoré časť verejnosti rešpektuje a časť ich obchádza. Preto nefungujú. Nie je celkom jasné, či sa u nás bojuje s vírusom alebo za slobodu. Spoliehanie sa na prevenciu, keď sa jednotlivec vo vlastnom záujme múdro prispôsobí potrebám celku, je zjavne naivné. Už je zrejmé, že slušné výsledky má boj s vírusom iba tam, kde sú individualisti v menšine a silnú spoločenskú podporu má názor, že najlepšia prevencia je represia.
Je to pozoruhodná dilema: Stojí obrana demokracie, individuálnej slobody, za to, aby ľudia zomierali na slobodne sa šíriaci vírus? Alebo inak: Stoja životy ľudí, zomierajúcich na vírus, za to, aby sme za ich záchranu zaplatili stratou osobnej slobody, stratou demokracie? Dá sa, samozrejme, povedať, že sú to zle položené otázky, pretože jedno bez druhého, ochrana života a ochrana slobody nedáva zmysel. Ale stále je tu to mimoriadne zlé počasie.
Je jasné, že aby sme sa dočkali dobrého počasia, treba nám prežiť túto slotu. Zostať medzi živými. Správne riešenie ale zvolíme, až keď vyskúšame všetko, čo nefunguje. Až si budeme na sto percent istí, že nemožno zostať nažive individuálne, zmierime sa s tým, že prežijeme spoločne. Až poznanie, že nie je možný život s covidom, nás presvedčí, že bez represie sa nedočkáme slobody. Zatiaľ o tom presvedčení nie sme.