Úver bol poskytnutý ešte skôr, ako vstúpila do platnosti prísnejšia európska legislatíva. Osoby a subjekty so zvláštnym vzťahom k banke majú dnes v takýchto veciach každopádne viac zviazané ruky ako kedysi.
Dnes sa lacnými úvermi lákajú firmy na zbavovanie sa neželaných akcionárov. Legislatíva všetkých členských štátov EÚ umožňuje vytesnenie malých, tzv. minoritných akcionárov veľkými akciovými hráčmi. Ten, kto ovláda väčšinu úspešnej akciovej spoločnosti, sa chce zbaviť drobných akcionárov z rôznych dôvodov. Formálne to zdôvodňuje administratívnou prácnosťou každoročného zvolávania valného zhromaždenia akcionárov. V skutočnosti sa chce zbaviť napríklad drobných vlastníkov, s ktorými sa musí deliť o vyplatený podiel na zisku. Ponúkaná cena za predaj akcií z donútenia nie je zvyčajne pre malých vlastníkov výhodná a títo sa cítia ukrivdení. Niektoré prípady potom končia na súdoch žalobami založenými na presvedčení, že s cenou akcií sa v období rozhodnom pre určenie kúpnej ceny manipulovalo. Časť verejnosti si myslí, že vynútený predaj akcií veľkým hráčom pripomína povojnové násilné vykupovanie pôdy z roku 1948. Vtedy štát násilne vykúpil od vlastníkov s výmerou nad 50 hektárov ornú pôdu za smiešne nízke ceny. Zaplatil im pritom štátnymi dlhopismi, ktoré následne v roku 1953 prepadli pri peňažnej reforme bez akejkoľvek náhrady.
Inou oblasťou zvláštnych postupov pri zmene akcionárskych podielov sú obchody, pri ktorých firma vykupuje vlastné akcie a tým znižuje ich počet v obehu. Čerstvou informáciou je, že takto postupovala aj investičná spoločnosť Berkshire Hathaway amerického miliardára a filantropa Warrena Buffetta. Tá minulý rok odkúpila späť svoje akcie za rekordných 24,7 miliardy dolárov. Vykupovanie vlastných akcií firmy realizujú zväčša z rezerv vytvorených v predchádzajúcich rokoch z nerozdelených ziskov alebo aj z požičaných peňazí. Najmä preto, že úroky z úveru pripadajúce na kúpu jednej akcie sú teraz podstatne lacnejšie ako akcionárom vyplácaný podiel na zisku v podobe dividendy.
V januári sa objavili správy, že Slovensko chce získať väčšinový podiel na spoločnosti Slovenské elektrárne (SE) tým, že odkúpi od Sberbank jej úverovú pohľadávku voči SE. Dôvodom mali byť zvýšené nároky na zabezpečenie úveru zo strany SE ako úverového dlžníka vo forme záložných práv na akcie. Štát mal záujem vyplatením úveru banke pravdepodobne zvýšiť základné imanie SE a získať tak kontrolu nad výrobou elektriny v krajine. Predávať dnes úverovú pohľadávku voči serióznemu úverovému dlžníkovi nedáva z pohľadu banky žiadnu logiku. Plán na spätné ovládnutie SE zo strany štátu tak onedlho zapadne prachom nerealizovaných ekonomických vzdušných zámkov.