Perspektívy vládnej krízy

Všetkých spoluobčanov prekvapil priebeh vládnej krízy, z ktorej vyplynulo, že vlastne nemajú na výber. Aj keď veci sa už-už začínali javiť ako celkom jasné. Ale ony sa hneď aj zahmlia. Veď všeličo bolo vidno už aj v televíznych besedách.

13.03.2021 14:00
debata (3)

Keď napríklad poslanec za OĽaNO obhajoval štátnickú múdrosť a prezieravosť vlastného straníckeho predsedu – teda predsedu jeho takpovediac nehmotnej a neuchopiteľnej strany – no súčasne aj premiéra, ktorý práve z tejto virtuálnej straníckej pozície pevne uchopil vládu v SR. A navyše objednal celé priehrštia prepotrebných vakcín.

Poslancovi OĽaNO totiž už v diskusii skoro nikto neprotirečil. Opozičný diskutér si pri jeho argumentoch pokojne lúštil krížovky a moderátor nezúčastnene hľadel von oknom, hľadajúc povzbudivé príznaky nadchádzajúcej slovenskej jari, v ktorej by opäť plodonosným spôsobom pulzovala miazga demokracie. No teraz už premiešaná prúdom nejakej novej írečitej politickej „krvi“. Napríklad v podobe junáckej strany SaS alebo celkom švárnej strany Za ľudí.

Išlo o situáciu, aká bývala v minulosti v televíznych politických okienkach zvyčajne príznakom toho, že dni vlády sú už spočítané, že ona samotná nemá nijakú šancu. Nikto z účastníkov dišputy pritom netušil, že obe skupiny obyvateľstva – „promatovičovská“ i „protimatovičov­ská“ – sú vlastne v strašidelnej pasci akéhosi druhotriedneho hororu, zabezpečeného samotnou vládnou koalíciou. Totiž v podobe akejsi suicidálnej „sebastability“ vlá­dy.

Jej netušené možnosti odhalil až predseda parlamentu Boris Kollár, ktorý túto planú perspektívu zdravotného a sociálneho obrodenia Slovenska nahliadol priam prorocky. Prvý pochopil, že napríklad odvolanie premiéra by vôbec nič nezmenilo. Slovensko by zostalo v tom istom marazme ako pri úplne neodvolanom premiérovi. V celom geopolitickom priestore je to ťažko pochopiteľná lokálna anomália. Ale je nevyhnutná, lebo samotný pád premiéra by navyše strhol do priepasti aj všetkých koaličných partnerov vrátane Richarda Sulíka (SaS) a Igora Matoviča (OĽaNO) v ich permanentnom vyhrotenom konflikte. „Nezmenilo by sa vôbec nič. Títo dvaja páni by odišli do parlamentu, tam by absolútne ovládali svoje poslanecké kluby. Jeden tých 13 poslancov, druhý 53. Peklo by pokračovalo ďalej,“ konštatoval Kollár. Zároveň doplnil, že by ľutoval ľudí, ktorí by boli dosadení za Sulíka či Matoviča.

Za týchto okolností je potom asi veľmi dobré, že veci zostanú také, aké sú a zdanlivo nepochopiteľné pretrvanie vlády možno poľahky vysvetliť tak, ako to nezriedka robili politológovia ešte dakedy v období patristiky. Totiž, že celá súčasná slovenská vláda je vlastne pochopiteľná iba ako dôsledok prvotného hriechu.

Vo chvíli, keď o tom uvažujem, riešenie vládnych nepokojov ešte nie je jasné, ale aj tak neverím v pozitívnu zmenu. Presne ako hovorí český aforista Gabriel Laub: „Pesimisti nie sú so svetom spokojní, pretože neveria, že by sa mohol niekedy zlepšiť. Optimisti veria, že by svet mohol byť lepší, preto s ním nie sú spokojní.“

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #kríza #OĽaNO #koalícia #Boris Kollár #Gabriel Laub #SASKA