Odolnosť plánu

Zdalo by sa, že pre zdravú a úspešnú budúcnosť Slovenska sú dnes kľúčové dve veci, očkovanie a výmena predsedu vlády. Ostatné zvládneme. Aj svojpomocne. Tak si naši rodičia kedysi budovali príbytky, tak sme obliekali seba aj deti a všetko obstarávali. A ak by príčinlivosť doma vychádzala nazmar, rozbehneme sa za kanál La Manche alebo aspoň do Brna.

16.03.2021 16:00
debata (2)

Za bývalého režimu sa zmýšľanie spoliehajúce sa len na seba a najbližších a odmietajúce kolektívne angažovanie označovalo za maloroľnícku mentalitu. Bol to však základ odolnosti a prežitia mnohých. Aj preto sme verili, že spoločnosť sa po páde režimu úspešne rozbehne. Po páde režimu sa už nehovorilo o maloroľníctve, lež o individuálnej zodpovednosti. Stal sa z nej ospevovaný princíp a skratka nárokov jednotlivca voči štátu. Jeho rubom bola slepota k dôležitosti rozdeľovania spoločenských zdrojov, k organizácii a obsahu dostupných služieb. Teda k spoločenskej infraštruktúre, ktorá umožňuje, aby individuálne schopnosti a úsilia neboli zmarené.

Obhajcovia pomoci najslabším často argumentujú obrazom spoločnosti ako reťaze, ktorá je taká pevná ako jej najslabšie ohnivko. Maloroľníckym zmýšľaním taký obraz nepohne. A ak áno, tak vedie k mienke, že stačí slabé články odstrániť a reťaz bude opäť pevná. Toto praktické riešenie podporuje aj vo veľkej politike – pritaká politikom, ktorí sľubujú tvrdú ruku voči tým, ktorí do spoločného neprispievajú.

Pandémia ukázala, že osamelé riešenia nestačia. O zdravie možno prísť pre organizačné nedostatky a podfinancovanie služieb. Na televízne obrazovky priniesla tému drastických nerovností vo vzdelávaní a v životných podmienkach detí, ktoré ich oberajú o talenty a budúcnosť.

Pandemická lekcia je v Pláne obnovy a odolnosti zreteľná. Plán v jednotlivých komponentoch ukazuje bez príkras a ideologického balastu stav vecí. Riešenia v komponente Inkluzívne vzdelávanie konečne smerujú k najväčším boľačkám nášho stratifikovaného vzdelávania, v ktorom stráca šance nemalá časť detí.

Nepochybujem, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní sa aj k tomuto komponentu vynoria pripomienky. O tom, že navrhované programy prinášajú zriaďovateľom škôl neúnosnú záťaž, že finančná náročnosť nie je správne odhadnutá a že pozície pre školské zdravotné sestry nedokážeme obsadiť. A že na inklúziu sa už vyčerpali milióny – a výsledok nikde.

Zostáva dúfať, že pandémia dala lekciu aj pripomienkujúcim a snaha využiť európske zdroje na zásadný obrat v inkluzívnom vzdelávaní nenarazí na maloroľnícku mentalitu. Pandémia nás síce nenaučila vidieť seba ako súčasť jednej reťaze aj s tými najchudobnejšími. Mohla však prebudiť uvažovanie o nás ako súčasti reťaze, ktorá nás spája s deťmi, vnukmi a pravnukmi. A tým aj starosť o ich zdravý a bezpečný život. Vedomie reťaze v čase vie pritakať zelenej ekonomike, investíciám do zdravia, aj keď to naše sa tým nezlepší. A tiež investíciám do zásadného zlepšenia vzdelávania všetkých detí. Cítime, že nám záleží, aby naši potomkovia žili v spoločnosti, ktorá v strachu neobvíja príbytky chudobných červeno-bielymi páskami, a stará sa o talenty všetkých.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #očkovanie #demisia vlády #pandémia #inkluzívne vzdelávanie #Plán obnovy a odolnosti
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy