Čisté duše?

17.03.2021 16:00

V aktuálnej politicko-covidovej agónii aj ctihodní občania a občianky ventilujú svoj strach, hnev a frustráciu neraz „cez čiaru“. Vrátane vskutku neprípustných, vulgárnych, znevažujúcich a neľudských tvrdení. A vtipov rozličných foriem a na rozličných platformách. Najfrekventovanejšie, najúčinnejšie a bezpochyby i s najširším dosahom na sociálnych sieťach, v anonymnom virtuálnom svete, ktorý pripúšťa a akceptuje takmer čokoľvek.

Nikoho neprekvapí, že zacielené je predovšetkým na politických aktérov reprezentujúcich moc, ergo nekompetentnosť, zlé rozhodnutia, mizernú komunikáciu, podceňovanie vlastných voličov a voličiek a pohŕdanie nimi. Zosobňujú zároveň ľudské sklamanie z absencie skvelých riešení, inteligentnej kooperácie a predpokladanej výnimočnosti. Môžeme sa pýtať, aký podiel má na našich očakávaniach (nielen v uplynulých dvanástich mesiacoch, ale doslova „vždy a odznovu“) neutíchajúca sebazáchovná nádej; aký, naopak, plazivé, bytostné zúfalstvo.

Nech si vyberieme tú či onú alternatívu, môžeme si všimnúť, ako sa zameriavame a triafame na najcitlivejšie miesto tých, ktorí v našich očiach zlyhali. Spomínanú všeobecnú „nasrdenosť“, personifikujú vybraní politici a špeciálne ich duša. Áno duša – mentálna výbava, duševné zdravie, psychická spôsobilosť. Korektné nálepky sú rôzne, nekorektné ešte rozmanitejšie, menovať ich azda netreba…

Kríza celosvetového rozsahu pochopiteľne vyvoláva aj vysokú mieru stresu a rozsiahlu psychologickú tieseň. Smútok, úzkosť a depresia významne vplývajú na životy ľudí. Duševné zdravie je takpovediac jadrom našej ľudskosti, stavom pohody, v ktorom sme schopní úspešne sa vyrovnávať so záťažou, uvedomovať si vlastný potenciál aj osobnú perspektívu, fungovať produktívne a rodinne, komunitne i spoločensky súčinne. Duševné zdravie „dostáva zabrať“ špeciálne počas pandémie. Napokon, vplývajú naň mnohé negatívne faktory: ohrozenie, izolácia, obmedzenie pohybu, neistota, strach z budúcnosti, strata blízkych či zmena podmienok a situácie v domácnostiach a na pracoviskách…

Globálne a konkrétne národné štatistiky stavu duševného zdravia však boli alarmujúce už pred pandémiou. Bez zveličenia možno konštatovať, že práve oblasť duševného zdravia bola jednou z najzanedbáva­nejších, najprehliadanejších a najviac relativizovaných až banalizovaných.

Celospoločenskú podporu, ochranu a starostlivosť o duševné zdravie rovnako ako rešpektovanie psychosociálnych hľadísk a dosahov je však nevyhnutné zahrnúť do reakcií na COVID-19. Zvyšujú individuálnu aj skupinovú schopnosť ľudí zvládať problémy, zmierňujú utrpenie a môžu urýchliť regeneráciu a zotavenie jednotlivcov i spoločenstiev.

Aj preto ostáva dôležité, aby vlády a ich predstavitelia za každých okolností komunikovali spôsobom, ktorý emočnú a psychosociálnu pohodu podporuje. Nekonzistentný, nejednoznačný, útočný a agresívny diskurz sa ako bumerang vracia k tým, ktorí ho vypustili. A vie zasiahnuť, pošpiniť a zraniť kohokoľvek, nech už bol zámer známy či len tušený.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#sociálne siete #politici #pandémia #komunikácia #hnev #duševné zdravie #depresia #agresivita
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku