Ak sa človek nezaujíma o automobilové trendy a po jedenástich rokoch mu napadne staré vozidlo vymeniť za nové, čaká ho šok. Autá sú všade, kam sa človek pozrie, ale keď poviete obchodníkovi, čo potrebujete, v našom prípade SUV, 4×4 s manuálnou prevodovkou, so silným naftovým motorom, poriadnym kufrom a otvorom, do ktorého sa zasunuje cédečko, ostane ticho, do ktorého obchodník smutne prizná, že také zviera už neexistuje. Definitívne vyhynulo. A bude už len horšie.
Existuje pravidlo, že každý vynález, ktorý človeku zjednoduší život, vedie súčasne k plytvaniu. Automobilom sa stalo osudným, že ich je priveľa, a preto majú mocných nepriateľov, ktorým smrdia. Podľa dílerov, ktorí nám predvádzajú autá, ktoré nechceme, pretože nemajú, čo chceme, ide automobilkám po krku Brusel.
Motory sú pre emisné normy, ignorujúce fyziku, čoraz komplikovanejšie a slabšie. Musia sa tváriť ekologicky. Hlúpe na tom je, že mrzačenie motorov prírode nepomôže, a lobisti za elektromobilitu to, samozrejme, vedia.
Nie som zlomyseľný, preto neprezradím značku drahej americkej štvorkolky, o ktorej díler po našej otázke s hrôzou zistil, že neutiahne nebrzdený príves, ak naň naložíme viac ako smiešne štyri vrecia pšenice. Existuje pestrý výber automobilov, ktoré prišli o kufor, aby sa rodinka na zadných sedadlách mohla pohodlne rozvaliť.
Ak chce človek pohon na všetky kolesá, vnucujú vám automat. Ak trváte na manuálnej prevodovke, musí vám stačiť pohon vpredu. A keď sa vám podarí nájsť za únosnú cenu manuál 4×4, ide o auto bez kufra, a škaredé ako noc, pretože sa invenčný dizajnér inšpiroval predátormi z Jurského parku.
S výstrahou, že dobre už bolo, a teraz už prídu iba hybridy, núkajú díleri ako vzácnosť posledné zvyšné skladové či predvádzacie vozidlá, ktoré si ešte v kufri nevozia batérie. Mrzuté je, že na rozdiel od auta, ktoré používame, tie súčasné zvládnu výmysly, ktoré nám netreba, a za príplatok šoféra za jazdy šikanujú. Majú naprogramované, čo je pre vás dobré, a podľa toho vás okrikujú. V slušnom servise aspoň odstránia zabudovanú funkciu štart-stop, nikto vám už ale do auta nevráti ručnú brzdu.
Pri hľadaní nového auta si v jednej chvíli človek uvedomí, že autom, ktoré márne hľadá, už dávno jazdí. Neškodilo by vedieť, či je životnosť auta kompatibilná so životnosťou vodiča. Zľaviť z nárokov totiž nemá zmysel, ak je auto, ktoré pohodlne zvládlo 200-tisíc kilometrov, stále v dobrej kondícii. Je to ako s človekom: vek je iba číslo.
Vŕta mi v hlave, či nie je rozumnejšie kúpiť miesto nevyhovujúceho nového auta tomu starému tlmiče, vymeniť olej ako obyčajne a nechať tie moderné elektrické zázraky šoférom, ktorí nevedia sami zaparkovať a auto potrebujú, aby mali odkiaľ telefonovať. Nie je všetkým dňom koniec. Brusel tu nebude naveky. Možno sa ešte dožijeme nejakej limitovanej retrosérie pre staromilcov.