Silný frank znižuje dopyt po hodinkách, pretože množstvo z nich sa predáva bez DPH na letiskách, ktorých prevádzka je viac ako rok ochromená pandémiou. Drahý frank v prepočte na iné meny zdražuje švajčiarske prístroje, lieky, syry aj čokoládu.
To ženie vodu na mlyn kvalitným producentom v iných krajinách, ktoré majú slabšiu menu a podstatne lacnejších zamestnancov. Jednotlivé ekonomiky sú v podmienkach globalizácie od seba závislé viac ako hocikedy predtým nielen vďaka menovým vojnám, ale aj z dôvodu extrémne vysokého podielu dovážaných súčiastok pre priemyselnú výrobu. Medzinárodná deľba práce zameraná na znižovanie nákladov tak v čase zatvárania ekonomík ukazuje svoju trpkú, odvrátenú tvár.
Dôsledky svetovej zdravotnej pandémie na občanov sa v USA rozhodli liečiť peňažnou vakcínou v objeme 1,9 bilióna dolárov. Bidenov balíček pocítia v konečnom dôsledku ostatné svetové meny. Ich súčasťou sú aj tzv. peniaze z helikoptéry, keď každý obyvateľ USA s príjmom do 75-tisíc dolárov ročne dostane od štátu 1¤400 USD. 85 percent severoamerickej populácie si tak jednorazovo prilepší bez akejkoľvek námahy a bez povinnosti niečo pre štát urobiť na prvý pohľad celkom slušnými peniazmi.
USA nie sú sociálnou trhovo orientovanou ekonomikou. Státisíce bezdomovcov v stanoch na uliciach amerických miest si za tieto peniaze zadarmo získané od štátu kúpia možno okrem potravín, alkoholu a cigariet aj ďalšie dávky pervitínu. Reálne peniaze z pomyselnej helikoptéry idú na úkor enormného deficitu štátneho rozpočtu a rizika oslabovania meny. Veľa ľudí si počas niekoľkých týždňov bude môcť dopriať zvýšenie životnej úrovne meranej cez spotrebu.
Benzín a potraviny však už teraz začínajú postupne celosvetovo dražieť, takže jednorazová finančná injekcia americkým občanom sa postupne roztopí. Spokojní budú zato obchodníci, ktorí zaznamenajú väčšie tržby. Do popredia preto prenikajú hlasy, ktoré by radšej preferovali v USA podporu štátu, ktorá by zvýšila zamestnanosť a umožnila poriadne nastaviť systém zdravotného poistenia pre všetkých obyvateľov krajiny bez rozdielu príjmov a postavenia v spoločnosti.
Hrozba zvýšenej inflácie sa obyvateľov USA týka len z pohľadu možností okamžitej spotreby. To znamená, že slabý dolár vždy nebol americkým problémom, ale obavou zahraničných firiem vyvážajúcich tovar do USA. Odložená spotreba v podobe peňažných úspor sa v USA teší v obľube len vo forme nákupu akcií alebo peňazí vkladaných do podielových fondov zameraných na akcie.
Vo februári 2021 Bank of America, ktorá je druhou najväčšou bankou v USA, odporučila svojim klientom, aby nakupovali českú menu. Česko má totiž v súčasnosti vyššiu infláciu ako ostatné krajiny EÚ, čo môže byť dôvodom zvyšovania úrokov zo strany Českej národnej banky. Korunové vklady tak môžu byť úročené lepšie ako depozitá v eurách. Ak by tieto tlaky posilnili korunu, zarobili by špekulatívni investori ešte viac. Otázne je, či investorov tieto argumenty naozaj oslovia.