Keby išlo v takejto zložitej situácii napríklad o všeobecné zvýšenie starobných dôchodkov o nejakých desať centov, hneď by bol oheň na streche. Pri 15 centoch by už zavreli asi desať policajných šéfov a aspoň troch ministrov bývalej vlády, len aby sa situácia trochu upokojila. Pri zvýšení o 20 centov by už asi päť policajných šéfov a dvaja ministri spáchali vo väzení samovraždu.
Pri natoľko nezáživnej téme, akou je „koronakríza“, však vláda – vo svojej vlastnej sprievodnej kríze – v podstate rokuje celkom pokojne. Ministri si v tabuľkách pozerajú počty mŕtvych, chichocú sa z utrápených lekárov a vo voľnom čase podávajú demisie. Demisia takého ministra, našťastie, však nie je záležitosť, ktorú by bolo potrebné na Slovensku brať celkom vážne.
Napríklad ešte v minulej vláde podal demisiu minister zahraničia Miroslav Lajčák, a nikto si to, prirodzene, okrem neho, ani nevšimol. Pokojne sedel vo vláde naďalej, teda až do jej prirodzeného zániku.
Možno i preto ministri v súčasnosti podávajú demisie ako na bežiacom páse, no im samotným venujú iba minimálnu pozornosť. Napríklad minister zahraničia Ivan Korčok a minister školstva Branislav Gröhling naskočili napokon do prúdu demisií už ako do rozbehnutého vlaku. Vláda je na tom v podstate ešte dobre, no parlament už nezasadá a nerokuje vôbec. Poslanci vraj boli natoľko rozptýlení a ohromení pokojnou krízovou situáciou vo vláde, že na rokovania niekedy ani nestihli prísť. Výnimkou vo vláde bol práve Korčok lebo nestihol vlastnú rozlúčku, ale poslal jej členom po Martinovi Klusovi vraj malý diplomatický rozlúčkový darček. Nešlo o žiadny šikovný systém vypovedania vojny nejakému inému nepríjemnému štátu ani o modré guľôčkové pero prilepené transparentnou lepiacou páskou na mocnú baňatú fľašu pálenky, ale o kravatu.
Považujem to za zaujímavé najmä preto, že pri poslednom pobyte v nemocnici som musel podpísať nejaký papier, vraj „o korupcii“. Či bol „za“ alebo „proti“ korupcii, som v tom zmätku nestihol postrehnúť. Ale teší ma, že v parlamente a vo vláde to najskôr (ne)chápu celkom podobne. Ja korupciu nezľahčujem, lenže tak nejako to bolo v novinách. O tom, že je to vážna vec, ma však presviedča už samotný fakt, predostieraný aspoň vo forme hypotetických úvah, že premiér Igor Matovič sa vraj môže po všetkých tých všeobecných demisiách a výčitkách od pani prezidentky stať akýmsi „podpredsedom pre korupciu“ v novej vláde.
Korupcia je sama osebe vždy trápna a nepríjemná, ale jej pozitívnou stránkou dnes je, prihliadnuc, prirodzene, na údajnú zmenu postu súčasného premiéra, že ani budúca vláda sa nevyhne vážnym a dôležitým témam, popri ktorých bude COVID-19 opäť iba akási nedôležitá „zábavka“.