Vykorisťovanie po slovensky

29.03.2021 16:00

Jedným z ukazovateľov miery vykorisťovania v krajine je úroveň nastavenia minimálnej mzdy. A to aj napriek tomu, že minimálna mzda v niektorých krajinách EÚ vďaka silným odborom a ich vyjednávacej sile v mzdovej oblasti vôbec neexistuje. V týchto štátoch je však minimálna mzda v zásade vyššia ako u nás priemerná mzda.

Ekonomická teória považuje minimálnu mzdu za neefektívny zásah do pracovného trhu, ktorý vedie k vyššej nezamestnanosti. Na druhej strane, korektne nastavená minimálna mzda znižuje riziko, že sa zamestnancom s nízkou kvalifikáciou vôbec oplatí pracovať a nebyť odkázaný len na sociálne dávky zaťažujúce štátny rozpočet.

Hrubá minimálna mzda vo výške 623 eur mesačne v roku 2021 je podľa prepočtov Asociácie sociálno-ekonomických analytikov Slovenska u nás o 20 percent vyššia ako v Rumunsku, kde predstavuje 458 eur. Po porovnaní cez ukazovateľ parity kúpnej sily už údaje vyzerajú inak. Vzhľadom na slovenské životné náklady, drahotu v obchodoch a službách si rumunský zamestnanec s minimálnou mzdou môže dopriať o 14 % viac ako jeho slovenský nízkopríjmový kolega. Pri porovnaní parity kúpnej sily z roku 2013 pritom Slovensko bolo na tom oveľa lepšie ako Rumunsko, ktoré bolo na chvoste rebríčka EÚ. Dnes sme si tieto pozície s týmto balkánskym štátom EÚ vymenili.

Zástancovia zrušenia minimálnej mzdy či jej dlhodobého zmrazovania argumentujú tiež tým, že v Nemecku predstavuje minimálna mzda iba 40 % z priemernej mzdy. Zabúdajú, že v Nemecku sú ceny základných potravín, drogérie a odevov pomerne nízke vďaka veľkosti trhu, zodpovednejšiemu správaniu sa obchodníkov a nízkej DPH na potraviny. Vysoké marže obchodníkov na kozmetiku a hygienické výrobky sú častým predmetom kritiky tiež v Rakúsku. Aj tam platí obchodnícke pravidlo z malých krajín: „formou vysokých marží obchodníkom zaplatíte i za tých zákazníkov, ktorí vďaka malému trhu do obchodov neprišli“.

Ľudia s nízkymi príjmami sú zraniteľnou skupinou pri prepúšťaní zo zamestnania alebo práceneschopnosti. Počas choroby zamestnanci vo vyspelých ekonomikách EÚ dostávajú výrazne vyššie náhrady ako je tomu u nás. Úlohou štátu je podporovať ľudí s nízkymi príjmami vo forme daňových úľav. Na Slovensku je táto bonifikácia len vo forme nezdaniteľného minima, alebo dotovaním dopravy dochádzania do zamestnania. Navyše je hodená na plecia zamestnávateľov tým, že príplatok na dopravu je hradený zo sociálneho fondu. Pritom náklady na dopravu tzv. „pendlerov“ sú súčasťou daňových bonusov prakticky vo všetkých vyspelých ekonomikách EÚ.

Aj to je oblasť, kde sa slovenský model sociálne slabého štátu ukazuje v plnej nahote. Tento negatívny pohľad na záchrannú sieť ľudí s nízkymi príjmami mala čiastočne zaplátať novela Zákona o dani z príjmu. Tá umožnila sociálnu výpomoc nízkopríjmových zamestnancov s práceneschop­nosťou dlhšou ako šesť mesiacov až do výšky dvoch tisíc eur oslobodiť od platenia dane z príjmu. Ide však o peniaze, ktoré zamestnávateľ odkladá v rámci povinných odvodov do rezerv sociálneho fondu. Optika sociálneho štátu má trhliny, ktoré sa zatiaľ nikto, bohužiaľ, nesnažil odstrániť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#minimálna mzda #Európska únia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku