Tak dôkladne si strážil súkromie, že dlhé roky mali médiá k dispozícii jedinú jeho fotografiu. Rozhovory nedával a na verejnosti sa prakticky neobjavoval.
Svedectvá o Kellnerovi sú od ľudí z brandže, ktorí o ňom logicky hovoria s rešpektom ako o „vizionárovi“. Jeho vízie spočívali v tom, že vždy prv než ostatní vedel, na čom sa dajú zarobiť miliardy. Kellnerova kariéra vyzerá z pohľadu jeho kolegov miliardárov ako nepretržitá séria úspechov, pričom to, na čom tridsať rokov pracoval, je „stroj na peniaze“. Ten mal vlani hodnotu 14,9 miliardy dolárov. Podľa magazínu Forbes zomrel Petr Kellner ako šesťdesiaty ôsmy najbohatší človek planéty.
Pozadie majetkov, vybudovaných z ničoho, býva temné. Kellner profitoval z privatizácie. Počiatky jeho podnikania siahajú do drsných 90. rokov, keď sa budoval kapitalizmus a súčasne sa kládli základy oligarchizácie spoločnosti charakterizovanej prerastaním biznisu, financií, médií a politiky. O temných stránkach Kellnerovho podnikania však vieme minimum. Asi preto, že mal vždy mocných priateľov a nerobil si zbytočne nepriateľov. Väčšinu peňazí mal z globálneho biznisu, napríklad v Rusku a v Číne a nikdy nebol celebritou, ktorá priťahuje investigatívnych žurnalistov.
Až Kellnerova smrť je príležitosťou vracať sa k jeho kontroverznej podnikateľskej minulosti. Kým žil, písalo sa o jeho podnikateľských ambíciách a spoločensky prospešných projektoch, napríklad o podpore vzdelávania, o tom, že roky prispieval na Divadlo Járy Cimrmana alebo že pustil nejaké tie milióny, keď prišiel covid. Petr Kellner však vzhľadom na svoj majetok a možnosti nepatril k najväčším, ale ani k veľkým českým filantropom a donátorom a už sa nedozvieme, či to mal v pláne niekedy v budúcnosti, keď nebude vedieť, čo s peniazmi.
Keď zomrie miliardár, vždy sa špekuluje, čo sa stane s peniazmi, ktoré si nevzal do hrobu. Kellner bol podľa všetkého drsný šéf, ktorý u svojich ľudí netoleroval neúspech. Predpokladá sa, že jeho stroj na peniaze môže vďaka tímu, ktorý vycepoval, zotrvačne zarábať ďalšie miliardy. Strategické rozhodnutia budú však časom musieť spraviť vlastníci, čiže dedičia. A tí sú všetci rovnako tajomní ako sám Kellner. Teda s výnimkou jeho dcéry Anny, ktorá je úspešnou parkúrovou jazdkyňou. Nepochybne i zásluhou miliardy, ktorú do jej parkúru investoval otec.
Petr Kellner kvôli vášni pre adrenalínovú lyžovačku zomrel prv, ako po sebe mohol zanechať iný ako biznisový odkaz. Nebude to už on, kto rozhodne, či z miliárd, ktoré nahromadil, bude osoh, alebo škoda. Petr Kellner už neovplyvní médiá ani politiku. Odišiel bez toho, aby sme ho poznali. Je to paradox. Jediné, čo o Kellnerovi naisto vieme, je, že žijeme v jeho svete. Vo svete podľa miliardárov.