Pochybný biznis miliardára

06.04.2021 16:00

Vraj odišiel „najväčší Čech“, jeho smrť „ovplyvní celé Česko“, ktoré plače nad odchodom „veľkého človeka“. V iných časoch by sa asi hovorilo o Tomášovi G. Masarykovi, hrdinom dneška je miliardár.

České médiá sa po tragickej smrti najbohatšieho Čecha Petra Kellnera predbiehali v takýchto smútočných elégiách. Aj premiér Andrej Babiš hovoril o „neuveriteľnej tragédii“. O jednotlivých obetiach covidu, ktorých bolo v Česku 25 000, sa politici málokedy vyjadrujú v tomto duchu. Nechajme bokom, ako zle vyzeralo už len to, že v časoch zúriacej pandémie, keď človek nemôže prejsť cez okres, Kellner lyžoval na Aljaške. O mŕtvych len v dobrom, ale že sa o ňom hovorí ako azda o najväčšom dejateľovi éry českej samostatnosti, naznačuje čo-to o mentálnej výbave elít a o úrovni oligarchizáci­e štátu.

Na papieri vyzerá pekne, že Kellner patril medzi sto najbohatších ľudí na svete. Menej sa spomína, že jedným zo základných kameňov jeho biznisu bola významná splátková spoločnosť. Tá sa zaoberala požičiavaním peňazí ľuďom, ktorým nepožičiavajú banky. Prečo vlastne banky nepožičiavajú tým, ktorí to najviac potrebujú a prečo sa takíto ľudia musia utiekať k súkromným pôžičkovým firmám, to je tiež samostatná kapitola nespravodlivostí kapitalizmu.

Splátkové spoločnosti zarábali hlavne v časoch, keď ešte neboli exekúcie v Česku ako-tak regulované. Ak niekto meškal čo i len s jednou splátkou alebo nebodaj jednu zabudol uhradiť, pripočítali sa k nej úroky, penále, penále z penále a ešte aj poplatok za exekútora, ktorý nemusel mať žiaden limit. Výsledkom bývali rozbité rodiny, deti odobraté slobodným matkám, bezdomovectvo, samovraždy.

Kellnerovej firme sa darilo, aktivity presunula aj do zahraničia. Pobočky otvorila v Číne, Rusku a Kazachstane, kde je, samozrejme, dostatok chudobných ľudí a slabé alebo žiadne zákony v oblasti súkromných pôžičiek. Na to, aby sa presadil na čínskom trhu, dokonca neváhal Kellner ovplyvňovať aj českú zahraničnú politiku. Vytvoril a zaplatil think-tank s „odborníkmi na Čínu“, ktorí mali okrem iného prinášať „objektívnejší“ pohľad na Čínu, rozumej nerozprávať o tom, ako Čína posiela ľudí do koncentračných táborov, ako miznú odborári, ktorí bojujú za lepšie pracovné podmienky. Chcel udržiavať priateľské styky Česka s Čínou, aby si on sám zabezpečil otvorené dvere k čínskemu trhu. Sám rovno pre istotu aj vlastnil niekoľko médií, napríklad TV Nova a Markízu.

Skutočne sú hrdinovia dneška takíto ľudia? Stačí byť nesmierne bohatý, aby mal človek úctu, rešpekt a vzbudzoval obrovskú závisť? Prečo je také ťažké priznať, že niektoré pôžičkové spoločnosti majú leví podiel na finančných a dokonca životných problémoch ľudí, a namiesto toho sa pozeráme cez prsty na tých, ktorí sú na pôžičky odkázaní? Samozrejme, aj miliardár si zaslúži po smrti pietu. Ale „jeho odkaz“, práca, impérium, vplyv na českú spoločnosť či jeho zbohatlícke búrania pražských pamiatok si obdiv nezaslúžia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Aljaška #impérium #miliardár #Petr Kellner #PPF #privatizácia #splácanie úverov #úrokové sadzby
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku