Poľské štrajkové jubileum

Poľsko si 27. marca pripomenulo 40. výročie výstražného štrajku v Gdanskej lodenici. Ten bol začiatkom konca diktatúry proletariátu v krajinách socializmu. Štrajk zorganizovalo nezávislé odborové hnutie Solidarita založené v roku 1980. Viedol ho robotník Lech Wałęsa.

12.04.2021 16:00
debata (9)

Za podpory katolíckej cirkvi aj samotného pápeža Jána Pavla II. sa Poľsko stalo najväčším kritikom monopolného vládnutia komunistickej strany nielen v Poľsku, a aj synonymom národnej revolty voči hospodárskym pomerom v krajine. Sloboda prejavu pritom bola v Poľsku oveľa väčšia ako v Československu či v Nemeckej demokratickej republike (NDR). Rok 1981 sa po roku 1956, keď komunistický režim dal strieľať do robotníkov búriacich sa proti zdražovaniu potravín, stal druhým najsmutnejším rokom krajiny.

Výstražný štrajk v Gdansku pokračoval ďalšou eskaláciou napätia medzi vládou a obyvateľstvom. Prerušovanie výroby v továrňach a okupačné štrajky sa logicky onedlho prejavili v zásobovaní obchodov. Dovtedy bolo permanentne nedostatkové najmä mäso a toaletný papier, od novembra 1981 už obchody boli úplne prázdne. Nedostatok uhlia spôsoboval výpadky vo výrobe a dodávke elektriny pre podniky a domácnosti.

Poľské hospodárstvo v porovnaní s Československom, NDR alebo Maďarskom bolo veľmi slabým článkom totalitných krajín. U nás boli od roku 1968 zrušené pracovné soboty, s výnimkou náhrady Veľkonočného pondelka a ďalších dvoch sobôt, v Poľsku zamestnanci mali voľnú iba jedinú sobotu v mesiaci. Zlá organizácia práce v továrňach a prevaha súkromného vlastníctva v poľnohospodárstve spôsobovali neustále problémy v ekonomike. Sedliaci vykupovali lacnú a štátom dotovanú múku a chlieb v obchodoch, aby vykŕmili čo najviac dobytka a mäso z neho predali na blších trhoch priamo z áut.

Poľský zlotý bol najslabšou nekonvertibilnou menou socialistických štátov, čo bolo hnacou silou šmelinárstva s valutami, so zlatom a s mnohými priemyselnými výrobkami. Na čiernom trhu mohol odvážny turista získať za našu korunu prepašovanú cez hranice v poľskej mene až sedemnásobok úradného kurzu. Eldorádo sa začínalo už v medzinárodných rýchlikoch smerujúcich do Poľska, kde sa akúkoľvek cudziu menu pokúšali získať od zahraničných turistov samotní sprievodcovia poľských železníc pri kontrole cestovných lístkov. Na poľských pohraničných staniciach obvykle čakali od jesene 1981 početné skupiny ľudí, ktorí sa ponáhľali nastúpiť do vlaku s cieľom nakúpiť za zloté akékoľvek potraviny v reštauračných vozňoch. Po príchodoch vlakov do Katovíc nastali niekedy na nástupištiach bitky vekslákov, ktorí sa predbiehali v ponuke na výmenu cudzích mien za zloté. Za jeden dolár vymenený na čiernom trhu bolo možné zaplatiť v zlotých luxusný obed v reštaurácii. Poľský zlotý strácal na hodnote a obyvateľstvo tŕplo, ako sa celý proces poľskej obrody skončí.

Eldorádo chaosu a anarchie vyriešil v decembri 1981 armádny generál Wojciech Jaruzielski. Z jeho príkazu bol zavedený v krajine výnimočný stav. Zrušený bol až po dvoch rokoch. Paralela s dnešným mimoriadnym stavom počas pandémie je úplne náhodná.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Poľsko #Gdansk #socializmus #štrajk #chudoba #zlotý #centrálne plánovaná ekonomika #Kčs