Chudoba na Slovensku mimo evidencie

O chudobe a súvisiacich existenčných starostiach sa dnes hovorí častejšie. Novinári prinášajú srdcervúce príbehy o matkách, ktorým pandemické ošetrovné nestačí na základné veci súvisiace s jedlom, bývaním a ošatením; no nedarí sa im získať dáta, koľko rodín tento trpký údel zasiahol a či a ako sa ich počet rozširuje.

13.04.2021 16:00
debata (3)

Ak si sociológ ctí fakty a ich najspoľahlivejšie zdroje ako je zisťovanie príjmov a životných podmienok EÚ (EU SILC) a registre Ústredia práce, môže na otázku „Ako je to u nás dnes s chudobou?“ len pokrčiť plecami. Najdôveryhodnejší zdroj EU SILC ešte neposkytol dáta za rok 2020. No keď ich zverejnia, tie o príjmoch sa budú viazať k predchádzajúcemu roku a tie o prežívanom materiálnom nedostatku k letu 2020, keď zisťovanie prebiehalo. Dostupné sú len údaje EU SILC zbierané v roku 2019.

Podľa nich z príjmu nižšieho ako 60 % stredového príjmu žilo u nás 638-tisíc ľudí, z toho 187-tisíc detí do 18 rokov. Takýto príjem sa nazýva hranica rizika chudoby. Pomenovanie sa opiera o zistenia potvrdené množstvom analýz, že pri takomto a nižšom príjme sa prudko zvyšujú existenčné ťažkosti rôzneho druhu – od zhoršenia kvality stravovania cez neschopnosť čeliť nečakaným výdavkom po zhoršenie schopnosti splácať pôžičky a uhrádzať poplatky súvisiace s bývaním – a zmnožujú sa ich devastujúce dôsledky. V roku 2019 bol takýmto hraničným príjmom domácnosti dvoch dospelých a dvoch detí príjem 852 eur.

Ak porovnáme čísla EU SILC a čísla z registrov poberateľov pomoci v hmotnej núdzi za rok 2019, vidíme, že štát poskytol pomoc sotva štvrtine tých, ktorí boli podľa zisťovania EU SILC ohrození chudobou. A že pomoc dostalo o vyše 120-tisíc detí v núdzi menej, než bol ich počet v databáze EU SILC.

Registre poberateľov a odkázaných na dávky pomoci v hmotnej núdzi sa aktualizujú mesačne. Rozmach debaty o chudobe však neodzrkadľujú. Počty registrovaných poberateľov dávok v núdzi a ich rodinných príslušníkov klesajú. Vo februári bol ich počet nižší ako vlani v septembri o takmer sedem tisíc. A takmer trikrát nižší ako v roku 2010, keď u nás vrcholila hospodárska kríza. Registre Ústredia práce evidujú len tých, ktorých naša legislatíva na základe nehorázne tvrdých kritérií uzná za ľudí v núdzi a tým hodných pomoci. Ak porovnáme čísla EU SILC a čísla z registrov poberateľov pomoci v hmotnej núdzi za rok 2019, vidíme, že štát poskytol pomoc sotva štvrtine tých, ktorí boli podľa zisťovania EU SILC ohrození chudobou. A že pomoc dostalo o vyše 120-tisíc detí v núdzi menej, než bol ich počet v databáze EU SILC.

Novinári sa pýtajú, či nie sú štatistiky chybné. Štatistika je v poriadku. V neporiadku sú naše pritvrdé podmienky pre nárok na sociálnu ochranu. Vyžadujú, aby sa domácnosť najprv prepadla až pod devastujúco nízku príjmovú úroveň, ktorú určuje takzvané životné minimum. Vtedy sa zviditeľní v štatistike ako poberateľ pomoci. Tá je však nízka, prichádza neskoro a už neodvráti živorenie, exekúcie a iné katastrofy.

O chudobe sa dnes hovorí častejšie. Hovoria o nej tí, ktorí sú pre úzky priezor systému sociálnej ochrany v registroch Ústredia neviditeľní. Vedia však o svojej situácii hovoriť a pritiahnuť verejnú mienku na svoju stranu. Možno udržia odhodlanie politikov meniť rodinnú politiku v prospech lepšej ochrany detí pred chudobou. Otázka je, či im pôjde aj o deti rodičov, ktorí stratili prácu ešte pred pandémiou alebo ju nikdy nemali.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #hmotná núdza #deti #Úrad práce #chudoba #štatistiky #ÚPSVR