Navyše mnohoročné zľahčovanie dôsledkov katastrofy a mýtus o úspešnej dekontaminácii zamorených území významne utrpel zverejnením ucelenej správy Greenpeace pre Japonsko. Tá 4. marca výročne konštatovala, že všetky japonské vlády behom posledných desiatich rokov klamali verejnosť falošnými správami o skutočnom rozsahu katastrofy, ako i o dekontaminácii.
Poučenie je prosté. Nezáleží na tom, či jadrová elektráreň vybuchne komunistom alebo kapitalistom. Hlavnou starosťou jadrovej loby je bagatelizovať dôsledky, odvrátiť negatívnu publicitu a vyhnúť sa zodpovednosti, aby atómový biznis sprevádzaný súťažou o lukratívne atómové zákazky mohol veselo pokračovať.
To sa i deje. Fukušima síce pošramotila povesť Westinghousu, ktorý pred štyrmi rokmi zbankrotoval a Toshiba sa ho zbavila predajom investičnej obchodnej spoločnosti, ale netrvalo dlho, a prečítali sme si titulky, ako sa Westinghouse, očistený konkurzom, opäť stal lídrom jadrovej energetiky.
Príbeh westinghausového Fénixa, čo sa zrodil z fukušimského popola, je príbeh, ktorí nepíšu inžinieri, ale politici. Westinghouse je americký a to mu otvára cestu tam, kam siaha americký vplyv. Napríklad na Ukrajinu, kde Westinghouse testuje a vyvíja kópie ruského jadrového paliva pre reaktory ruského typu, aby sme raz ani my neboli odkázaní na lacnejšie ruské dodávky.
Debata o tom, či je energia z jadra lacná alebo drahá, bezpečná alebo nebezpečná, ekologická alebo neekologická, sa ocitá v tieni politického sporu, či má byť ruská alebo americká. Reč je o bezpečnostnom riziku, pričom sa rizikom napodiv nemyslí Fukušima ani Černobyľ. Ide o oveľa závažnejšie riziko, než že sa zasa roztaví nejaký reaktor: Hrozí, že na jadrovom biznise zarobí konkurencia!
Energia z jadra má veľa erudovaných podporovateľov. Niektorí tvrdia, že sa rýchlo blíži doba, kedy odpadne problém so skladovaním vyhoreného paliva, pretože už existujú technológie, ako ho spracovať a získať energiu z odpadu. Tiež sa ukazuje, že ani pokrok v získavaní energie z alternatívnych obnoviteľných zdrojov jadrovej energetike neláme väzy, pretože elektriny nebude dosť, ani keby jej bolo príliš.
Budúcnosť jadra určite nie je ohrozená tým, že sa vo Fukušime odhadujú práce na zabezpečení zamoreného územia a dekontamináciu reaktorov na 50 až 400 rokov. Ide totiž o katastrofu z dávnej minulosti, z čias do ktorých už naša pamäť nesiaha. Kamsi do prehistorického roku 2011. Podľa Dany Drábovej, uznávanej jadrovej fyzičky a predsedníčky Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť, je pravdepodobnosť havárie jadrovej elektrárne „extrémne nízka“.
Pamätám sa ale, ako mi kedysi v jednom rozhovore v slabšej chvíli pripomenula, že mierové využitie jadra je až vedľajší produkt pôvodného zámeru využiť jadro ako zbraň. Vlastne naznačila, že geneticky má každá jadrová elektráreň v sebe okrem Fukušimy i Hirošimu.