Uchádza sa o podporu antirúškarov, konšpiračných spochybňovačov vakcinácie, ale aj obyčajných nahnevaných ľudí, ktorým koronakríza vzala živobytie.
Zatiaľ nie je príliš úspešná. Navyše, ak sa vláde podarí zrýchliť očkovaciu kampaň a dostatočne rýchlo uvoľniť opatrenia, voličský apel tejto témy bude slabnúť. AfD chce loviť protestné hlasy v inej citlivej téme, a tak radikalizuje postoj k členstvu Nemecka v EÚ: žiada dexit, vystúpenie z únie.
Možno uhrá o niečo lepší volebný výsledok než v roku 2017. To jej však nedáva šancu na vstup do vlády. Na federálnej úrovni (a zatiaľ aj na úrovni krajín) je AfD v politickej izolácii. Nespolupracujú s ňou ani strany v opozícii. Šance, že sa AfD podarí presadiť vystúpenie Nemecka z Európskej únie, sú tak prakticky nulové.
To však neznamená, že môžeme byť pokojní. Brexit nastal aj napriek tomu, že jediná politická strana, ktorá ho mala vo volebnom programe – UKIP Nigela Faragea – bola na celoštátnej úrovni po celý čas politicky marginálnou. Vystúpenie Spojeného kráľovstva z únie bolo výsledkom neschopnosti dvoch veľkých strán prijať jednoznačné vnútorné stanovisko k tejto otázke, katastrofálnych politických kalkulácií (najmä vtedajšieho konzervatívneho premiéra Davida Camerona) a vytrvalého masírovania verejnosti dezinterpretáciami a dezinformáciami živiacimi euroskepticizmus.
Kritický postoj Nemcov k EÚ narastá. Podľa nedávneho prieskumu inštitútu Allensbach dôveruje Európskej komisii len 21 percent ľudí (pred koronakrízou v r. 2019 to bolo 30 percent). Naproti tomu nemecká vláda mala podporu polovice opýtaných. V čase rozbiehajúcej sa Konferencie o budúcnosti Európy, ktorá má hovoriť aj o reforme a posilnení spoločných inštitúcií, podporuje viac kompetencií pre úniu len 12 percent Nemcov. Až 39 percent chce ich návrat členským štátom. A ak mal program spoločného nákupu vakcín zvýšiť popularitu EÚ, v Nemecku vypálil naopak – len osem percent opýtaných si myslí, že bol pre ich krajinu výhodný.
V takejto situácii je rozhodujúce, ako sa k otázke členstva Nemecka v EÚ postavia veľké politické strany. Zatiaľ je zrejmá len jedna vec: najviac proeurópski sú Zelení. Podľa prieskumov sa už stali najsilnejšou stranou. Je veľmi pravdepodobné, že budú v budúcej vláde, možno ju budú viesť. To ale znamená, že sociálni demokrati alebo konzervatívci sa ocitnú v opozícii. Obe strany prechádzajú vnútornou krízou. Chýba im presvedčivý programový apel aj silný líder alebo líderka, schopní udržať jednotu strany a pritiahnuť voličov.
V takejto situácii sa môže niektorá zo strán začať zahrávať s euroskeptickými náladami. Alebo vyvolá téma členstva v EÚ silný vnútrostranícky rozkol. Obe eventuality zvyšujú riziko toho, čo sa zdá dnes nepredstaviteľné: dexitu, odchodu Nemecka z Európskej únie.