Lekcia z tímovej práce

Po týždni mlčania sa v nedeľu vyjadril k príčinám výbuchu vo Vrběticiach aj český prezident Miloš Zeman. Kým mlčal, obe snemovne českého parlamentu ako jeden tím podporili jednotný výklad udalosti a obradne sa poďakovali českej tajnej službe za odhalenie útoku ruských agentov na český štát. Inak rozdrobená česká politická scéna sa zjednotila v podpore tejto oficiálnej definície.

27.04.2021 16:00
debata (23)

V nedeľu však Zeman tímovú jednotu narušil. Tvrdil, že vyšetrovanie pracuje s dvoma verziami, s jednou, že výbuch spôsobila neodborná manipulácia s výbušninami, a druhá je tá o agentoch cudzej mocnosti. A nepovedal len to. V správe tajnej služby sa vraj vyslovene uvádza, že pre prítomnosť cudzích agentoch vo vrbětickom sklade neexistuje dosť dôkazov.

Prezidentov odklon od prijatej definície vo večernej relácii Českej televízie náležite spranierovali. Politici aj politológovia rozsekávali jeho tvrdenia. S verziou o šlendriánstve sa už dávno nepracuje, dožadovanie sa faktov a zverejnenia ich zdrojov od spravodajskej služby je absurdné, a citovať z jej tajnej správy nie je možné, alebo, ako tvrdila s pátosom poslankyňa ODS, je to v rozpore s princípmi demokracie.

Prezident Zeman nie je tímový hráč. Jeho pôvodná profesia a súvisiaca záľuba v kritickom myslení stále preráža. Českej politike je tak dlhodobo na ťarchu. Lapálie spôsobuje najmä tam, kde je strategicky dôležité demonštrovať skalopevnú oporu určitej definícii situácie. Za narúšanie dôvery k faktom, ktorým je nutné veriť, bolo preto nutné prezidenta patrične zahanbiť.

Jeho výprask za odklon od tímovej verzie skutočnosti je pekným príkladom lekcie, ktorú nám pred desaťročiami ponúkol Erving Goffman vo svojej dramaturgickej sociológii. Trestanie nespolupráce na posilňovaní určitej definície reality však nestačí pre jej úspech. Pre presadenie určitej verzie reality je podľa Goffmana absolútne nutné, aby zostalo skryté, že jej zástancovia spolupracujú a ich dramatické výkony podnietili záväzky k autorite či lojalita k tímu. Odhalenie, že tú alebo inú verziu podporujeme pre spriaznenosť k iným osobám, a nie pre fakty, v očiach obecenstva zoslabuje jej vierohodnosť.

Podkopať politicky žiaducu verziu vrbětického výbuchu sa tak podarilo aj niektorým čelným predstaviteľom nášho štátu. Eduard Heger aj Boris Kollár sa odklonili od tvrdení o „jasných a jednoznačných faktoch“ a pripustili, že v situácii, keď spravodajská služba z princípu tají časť informácií, o našej činnej podpore verzie o agentoch rozhodli záväzky – naše takmer rodinné väzby a lojalita k Česku.

V súkromných životoch neraz praktikujeme zemanovský lojálny týždeň mlčania. Zahryzneme si do jazyka, aby sme chránili česť rodiny či pracoviska. Na tejto skúsenosti stavali aj zmienení politici. Na spravovanie štátu máme ale iné meradlá. Málokto je ochotný akceptovať vyzdvihovanie lojality nad fakty.

Vieme, že sa to zvyčajne obráti v neprospech občana. Priznanie, že v politickom zákulisí sa rozhoduje na základe skupinových záväzkov či záujmov a overovanie faktov je druhoradé, môže viesť len k ďalšiemu nárastu nedôvery k osobám, ktoré v tejto sfére pôsobia.

© Autorské práva vyhradené

23 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Miloš Zeman #vláda ČR #české médiá #kauza Vrbětice