Problém s uhlíkovou neutralitou

Európska únia sa zaviazala, že do polovice storočia dosiahne uhlíkovú neutralitu. Pridali sa Spojené štáty americké aj ďalšie krajiny; Čína ju sľubuje dosiahnuť do roku 2060.

07.05.2021 16:00
debata (5)

Tieto záväzky v sebe skrývajú nebezpečnú pascu. Nie vysoké investície, tie sú irelevantné. Neriešené klimatické zmeny prinesú násobne vyššie náklady a pokles životnej úrovne.

Cieľ uhlíkovej neutrality má však environmentálny problém. Zaviazali sme sa, že do roku 2050 vypustíme do ovzdušia ročne len toľko emisií skleníkových plynov, koľko sa z neho stratí. „Čistá“ kalkulácia emisií – vypustené mínus pohltené – má logiku. Akákoľvek ľudská činnosť je spojená s produkciou skleníkových plynov. Súčasne sú plyny ako CO2 či metán z ovzdušia pohlcované a viazané v rastlinách, pôde a podobne.

Koncept čistých nulových emisií však uľahčuje odkladanie radikálnych a potrebných rozhodnutí, ktoré by prispeli k absolútnemu zníženiu emisií. Ak je našou hlavnou starosťou zmena klímy (mala by byť), znižovanie množstva emisií na jednotku HDP nie je útechou – pokiaľ celkové emisie stále rastú. Inkrementálne zmeny by mohli stačiť, ak by sme začali reálne konať v 90. rokoch minulého storočia. Teraz je na ne neskoro.

S tým súvisí druhý problém. Naše súčasné klimatické plány sa spoliehajú na technológie, ktoré zatiaľ nemáme alebo nepoznáme ich reálny dosah. V 90. rokoch sa vkladali nádeje do nahradenia fosílnych palív jadrom a obnoviteľnými zdrojmi. Tie však fosílne palivá vo výrobe energie nenahradili, len k nim pribudli.

V Parížskej klimatickej dohode sme sa zaviazali obmedziť emisie tak, aby rast globálnych teplôt nepresiahol dva (respektíve jeden a pol) stupňa Celzia. Pri súčasnom prístupe krajín je však tento záväzok nedosiahnuteľný bez masívneho využitia technológií pohlcovania uhlíka. Súčasné technologické riešenia však neumožňujú ich využitie na masovej, priemyselnej škále. Výskum a vývoj môžu tento problém vyriešiť. No implementácia technológií si vyžiada obrovské investície do infraštruktúry – ktoré budú chýbať napríklad pri rozvoji čistých zdrojov energie.

Druhou, dnes viac uprednostňovanou možnosťou, je ukladanie uhlíka v biomase. Nepredstavujme si to ako program obnovy lesov či mokradí. Pôjde skôr o pestovanie priemyselne využiteľných plodín – napríklad palmy olejnej či cukrovej trstiny, ktoré sú aj zdrojmi bioenergie. Pestovanie týchto plodín však už dnes spôsobuje vážne environmentálne problémy. Ničenie biodiverzity, vyčerpávanie zdrojov vody, chemické znečistenie. Na dosiahnutie parížskych klimatických cieľov by takéto pestovanie zabralo veľkú časť obrábateľnej pôdy (odhady hovoria o 25 až 80 percentách).

Bez zásadných zmien v organizácii ekonomiky a spotreby – ktoré zatiaľ neplánujeme – nedokážeme obmedziť otepľovanie planéty na dva stupne Celzia. Samozrejme, nie je jedno, či sa globálna klíma do konca tohto storočia oteplí o tri, alebo o šesť stupňov. V každom prípade však odovzdáme budúcim generáciám svet, ktorý bude horší ako súčasný. Prejedáme ich budúcnosť. A robíme to vedome.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #klimatická zmena #parížska klimatická dohoda #uhlíková neutralita