Zvyšovanie DPH nemá zmysel

Na budúci rok sa Slovensko pravdepodobne rozlúči s 20-percentnou daňou z pridanej hodnoty, ktorou je zaťažená väčšina tovarov a služieb. Pre enormný deficit sme sa dostali medzi krajiny, ktoré sa nevyhnú zvyšovaniu daní. Zmrazovanie miezd a platov si zamestnanci otestovali už tento rok. Na budúci rok sa poskladajú na konsolidačný balíček spotrebitelia a majitelia nehnuteľností.

17.05.2021 16:00
debata

Návrh zvýšenia základnej sadzby DPH na 25 % vyvolal ostrú nevôľu naprieč politickým spektrom, nehovoriac o verejnosti. Niektoré médiá pritom už pred niekoľkými týždňami nahnali vodu na mlyn Igorovi Matovičovi. Informovali, že v Maďarsku sú plné obchody kupujúcich zákazníkov aj napriek tomu, že DPH tam je až vo výške 27 percent. Ak by si dobre pozreli účtenky z maďarských obchodov, zistili by, že takou vysokou sadzbou sú zdanené predovšetkým priemyselné tovary, ale nie potraviny.

Slovensko z pohľadu základnej sadzby DPH nevyčnieva spomedzi ostatných členských krajín EÚ. V Česku je základná sadzba DPH vo výške 21¤% a v Poľsku 23¤%. Takéto porovnávanie je však veľmi povrchné. Dôvodom je skutočnosť, že u nás väčšina potravín podlieha základnej sadzbe a nie zvýhodnenej sadzbe DPH.

Pes je teda zakopaný v detailoch a nie iba v letmom pohľade na tabuľky uvádzajúce základnú a zvýhodnenú sadzbu zdanenia spotreby v krajine. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že Slovensko má v rámci krajín V4 najnižšiu základnú sadzbu DPH a zároveň najdrahšie potraviny v porovnaní s týmito susedmi.

Zvyšovanie základnej sadzby DPH na 25 % by bolo výraznou ranou pod pás pre nižšie a stredné vrstvy obyvateľstva, ktoré na potraviny potrebujú oveľa väčšiu časť príjmov ako ľudia zarábajúci viac ako tritisíc eur mesačne. Jednotná sadzba DPH, ktorú naplánoval Matovič, je antisociálna a deštruktívna pre rozvoj ekonomiky. A to aj v prípade, že malá skupina úplne základných nespracovaných potravín bude zaťažená zvýhodnenou, 10-percentnou sadzbou ako doteraz.

Po zvýšení DPH by bola motivácia značnej časti obyvateľstva žijúcej v prihraničných oblastiach nakupovať potraviny v zahraničí ešte väčšia ako doteraz. Rakúske a maďarské obchodné reťazce možno pošlú ďakovný list slovenskému ministrovi financií, že podporil v rámci medzinárodnej solidarity v boji proti pandémii ich zisky a tamojšie štátne rozpočty. Presný opak by však zožalo zvýšenie DPH doma, pretože ľudia by museli od budúceho roka siahnuť hlbšie do vrecka a zmieriť sa s vyššími cenami v obchodoch. Tie, mimochodom, rastú aj pri súčasnej 20 % DPH, a to najmä vďaka zvýšenému dopytu zákazníkov odkladajúcich v čase pandémie spotrebu a hlavne investície.

Očakávať automaticky od zvýšenej DPH aj zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu je iluzórne. Po svetovej finančnej kríze v roku 2008 chcel vysoké rozpočtové deficity vtedajší premiér riešiť aj vysokým zdaňovaním šperkov a hodiniek. Zvyšovanie daní zo spotreby má zmysel predovšetkým vtedy, keď ekonomiky fungujú za ostnatým drôtom a ľudia nemajú príliš na výber, kde a za koľko nakúpia.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Poľsko #Maďarsko #DPH #Igor Matovič #ceny potravín #DPH na potraviny
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy