Návrh zvýšenia základnej sadzby DPH na 25 % vyvolal ostrú nevôľu naprieč politickým spektrom, nehovoriac o verejnosti. Niektoré médiá pritom už pred niekoľkými týždňami nahnali vodu na mlyn Igorovi Matovičovi. Informovali, že v Maďarsku sú plné obchody kupujúcich zákazníkov aj napriek tomu, že DPH tam je až vo výške 27 percent. Ak by si dobre pozreli účtenky z maďarských obchodov, zistili by, že takou vysokou sadzbou sú zdanené predovšetkým priemyselné tovary, ale nie potraviny.
Slovensko z pohľadu základnej sadzby DPH nevyčnieva spomedzi ostatných členských krajín EÚ. V Česku je základná sadzba DPH vo výške 21¤% a v Poľsku 23¤%. Takéto porovnávanie je však veľmi povrchné. Dôvodom je skutočnosť, že u nás väčšina potravín podlieha základnej sadzbe a nie zvýhodnenej sadzbe DPH.
Pes je teda zakopaný v detailoch a nie iba v letmom pohľade na tabuľky uvádzajúce základnú a zvýhodnenú sadzbu zdanenia spotreby v krajine. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že Slovensko má v rámci krajín V4 najnižšiu základnú sadzbu DPH a zároveň najdrahšie potraviny v porovnaní s týmito susedmi.
Zvyšovanie základnej sadzby DPH na 25 % by bolo výraznou ranou pod pás pre nižšie a stredné vrstvy obyvateľstva, ktoré na potraviny potrebujú oveľa väčšiu časť príjmov ako ľudia zarábajúci viac ako tritisíc eur mesačne. Jednotná sadzba DPH, ktorú naplánoval Matovič, je antisociálna a deštruktívna pre rozvoj ekonomiky. A to aj v prípade, že malá skupina úplne základných nespracovaných potravín bude zaťažená zvýhodnenou, 10-percentnou sadzbou ako doteraz.
Po zvýšení DPH by bola motivácia značnej časti obyvateľstva žijúcej v prihraničných oblastiach nakupovať potraviny v zahraničí ešte väčšia ako doteraz. Rakúske a maďarské obchodné reťazce možno pošlú ďakovný list slovenskému ministrovi financií, že podporil v rámci medzinárodnej solidarity v boji proti pandémii ich zisky a tamojšie štátne rozpočty. Presný opak by však zožalo zvýšenie DPH doma, pretože ľudia by museli od budúceho roka siahnuť hlbšie do vrecka a zmieriť sa s vyššími cenami v obchodoch. Tie, mimochodom, rastú aj pri súčasnej 20 % DPH, a to najmä vďaka zvýšenému dopytu zákazníkov odkladajúcich v čase pandémie spotrebu a hlavne investície.
Očakávať automaticky od zvýšenej DPH aj zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu je iluzórne. Po svetovej finančnej kríze v roku 2008 chcel vysoké rozpočtové deficity vtedajší premiér riešiť aj vysokým zdaňovaním šperkov a hodiniek. Zvyšovanie daní zo spotreby má zmysel predovšetkým vtedy, keď ekonomiky fungujú za ostnatým drôtom a ľudia nemajú príliš na výber, kde a za koľko nakúpia.