Na papieri sú Izrael a Palestína dva štáty, ktoré by mala rozdeľovať hranica tzv. zelenej línie z roku 1967. Odvtedy je Palestína rozdelená na dve od seba vzdialené územia – Gazu a Západný breh. Hlavné mesto Jeruzalem má patriť obom. Realita je taká, že od tohto rozdelenia Izrael vojensky okupuje Palestínu, ktorá samostatne neexistuje – veď oficiálne sa nazýva „Okupované palestínske teritóriá“.
Pre Palestínčanov sa situácia každý rok iba zhoršuje. Hranica by síce mala viesť po zelenej línii, ale izraelská vláda neustále zaberá Západný breh do tej miery, že už 40 % tohto územia obývajú izraelskí osadníci. Aj okupáciu, aj osídľovanie OSN nespočetnekrát odsúdila a izraelskú vládu vyzvala, aby ich ukončila.
Dennou realitou Palestínčanov je však nikdy sa nekončiaca séria malých alebo veľkých porušovaní práv: nemôžu prechádzať cez hranice; už nie je rodina, ktorej člena by nepostrelil izraelský ostreľovač alebo kde by príbuzný nebol súdený izraelským vojenským súdom, vrátane detí. Množstvo popredných organizácií správanie a násilné represie zo strany Izraela neoznačilo inak ako „zločiny proti ľudskosti“.
Ako vyriešiť spolunažívanie, keď Palestína nemá nárok na existenciu, Izrael ju vojensky okupuje a kľúčovým problémom ostáva, že stále zaberá jej územia? To je ako keby po prvej svetovej vojne Maďarsko neuznalo našu existenciu, sťahovalo by z juhu na sever svoje obyvateľstvo, ale ostatné štáty by nám vyčítali, že sa bránime násilím, že si za to môžeme sami.
Všade sa zobrazujú rakety, ktoré vystreľuje Palestína smerom k Izraelu, už menej stíhačky F-16, ktorými izraelská armáda permanentne ostreľuje Pásmo Gazy. Násilie posledných dní nezačala raketa Hamasu, ale izraelská armáda, ktorá nevpustila do Jeruzalema Palestínčanov a strieľala gumovými projektilmi na modliacich sa v mešite. V situácii viac ako 50-ročnej okupácie a s tým spojeným utrpením a vyhecovanou spoločnosťou to nemohlo zostať bez odozvy.
Doteraz zomrelo takmer 200 Palestínčanov, z toho 58 detí. Na opačnej strane osem Izraelčanov. Izraelská armáda sa síce vždy chváli „chirurgicky presnými zásahmi“, ale v tom prípade chirurgicky presne cieli na civilistov. Zbombardovali aj sídlo 23 zahraničných a domácich médií so sídlom v Gaze, vrátane televízie Al-Džazíra a nemeckej ZDF. Už aj novinári sú teroristi? Alebo radšej nech nikto z miesta činu neinformuje?
Po celom svete prebiehajú protesty za ukončenie násilností. V drvivej väčšine neprotestujú proti štátu Izrael, ani proti jeho existencii, ale proti krokom jeho vlády a postupu izraelskej armády. Izrael má právo brániť sa, ale v tom prípade aj Palestína. Tento konflikt nemusí byť večný – EÚ je najväčším obchodným partnerom Izraela a USA jeho najväčším donorom, takže stačí, aby sme trochu chceli a na Izrael zatlačili. Tak ako celú okupáciu a zaberanie palestínskych území, aj ukončenie toho konfliktu má len vo svojich rukách.