V Rakúsku dôchodca dostáva ročne plných 14 dôchodkov, z ktorých však musí platiť zdravotné odvody vo výške zhruba 8 %. Priemerný dôchodok u mužov je oveľa vyšší ako u žien. To najmä vďaka tomu, že muži obvykle v Rakúsku oveľa menej často pracujú na skrátené úväzky a majú zamestnania, kde sa dá viac zarobiť. Slovenskej zdravotnej sestre odchádzajúcej po 30 rokoch odpracovaných v Rakúsku do penzie vypočítali dôchodok vo výške 1 700 eur brutto. Keďže obdobie tretieho veku chce prežiť na Slovensku, bude u nás oslobodená od povinnosti platiť akékoľvek zdravotné odvody.
Na oddelení pracovala s českou kolegyňou, ktorá takéto privilégium mať nebude. Vysoké penzie podliehajú v ČR daňovej povinnosti a zdravotným odvodom. Poberateľ dôchodku zo zahraničia (s výnimkou Slovenska) nie je totiž považovaný za poistenca štátu. My sme teda vo vzťahu k tým, čo pracovali dlhodobo v zahraničí a teraz žijú na Slovensku, neuveriteľne ústretoví. Výsledkom je chronicky extrémne deficitný systém financovania zdravotníctva.
Priemerný starobný dôchodok nášho seniora možno nominálne porovnať s príjmom gréckeho penzistu, ktorý sa živil desiatky rokov iba sezónnymi prácami v poľnohospodárstve a nemusel si platiť ani minimálne sociálne odvody. Grécky senior však v rámci zdravotnej starostlivosti dostane bezplatne toho oveľa menej, ako je to u nás. Živoreniu po odchode do penzie sa nevyhne ani väčšina slovenských živnostníkov, ktorí zväčša platia odvody z minimálneho vymeriavacieho základu.
Časť z nich sa spolieha na to, že budú profitovať z garantovaných minimálnych dôchodkov v prípade, ak boli aspoň 30 rokov dôchodkovo poistení. Časť živnostníkov a umelcov v slobodnom povolaní však nemá nárok ani na minimálny dôchodok. Hranicou ročného príjmu pre povinnosť platiť odvody pre rok 2021 je 6 798 eur. Kto zarobí menej, je povinný platiť len zdravotné, ale žiadne sociálne odvody.
Výšku dôchodkov do budúcnosti negatívne ovplyvňuje nielen starnutie obyvateľstva a znižujúci sa počet platiteľov odvodov. To prehlbuje deficit Sociálnej poisťovne. Spásou nie je ani súkromné sporenie v 2. a 3. pilieri. Časť sporiteľov sa domnieva, že ich spasí vyššia odvaha riskovať a uprednostňuje odkladanie úspor v akciových fondoch. Výnosy v nich ani zďaleka nekopírujú súčasný rast svetových akciových indexov prekonávajúcich historické rekordy.
Opatrnejší sporitelia v dlhopisových fondoch sú na tom ešte horšie, pretože sú obeťou záporných úrokových sadzieb čoraz väčšej časti bonitných štátnych dlhopisov a často aj bankových vkladov inštitucionálnych klientov. Tie salámovou metódou priamo odkrajujú mínusovými úrokmi z úspor sporiteľov. To spolu s poplatkami správcov a po započítaní inflácie rozleptáva ilúziu švajčiarskych dôchodkov sľubovanú v roku 2006 pri štarte penzijných fondov. Spoliehať sa v starobe na slušný dôchodok od štátu či renty zo životnej poisťovne, alebo z penzijného fondu môžu len najväčší optimisti.