Po dlhých mesiacoch sa analytická pozornosť môže prednostne sústrediť na sociálno-ekonomickú situáciu jednotlivcov a rodín, nie „iba“ na otázky ochrany verejného a individuálneho zdravia či – povedzme si rovno – prežitia. Pandémia bez debaty doslova paralyzovala, zmrazila nielen mnohé odvetvia, ale aj ľudské osudy. Európsky blahobyt, dôvera v inštitúcie a politický establishment sa otriasli v základoch. Nehovoriac o tom, že naša odolnosť a vytrvalosť bola podrobovaná nevídaným zaťažkávacím skúškam.
Približne od začiatku tisícročia sa v najdynamickejších európskych centrách a regiónoch masívne vytvárali vysokokvalifikované, dobre platené a znalostne náročné pracovné miesta. V závislosti od nich (presnejšie od výdavkov týchto nadštandardne zarábajúcich zamestnancov) narastal aj podiel slabo plateného, menej kvalifikovaného a často neistého zamestnania v odvetviach, ako sú stravovacie, ubytovacie a ďalšie služby, maloobchod, osobná starostlivosť. Kým pracovné miesta prvej spomínanej skupiny prežili pandémiu aj vďaka vlastnej teleflexibilite, teda schopnosti adaptovať sa na zmenené podmienky práce „na diaľku“, zamestnankyne a zamestnanci v odvetviach nevyhnutného a intenzívneho osobného kontaktu prišli o milióny pracovných miest.
Dôsledky covidu následne preukázali aj krehkosť dosiahnutých výsledkov v oblasti rodovej rovnosti. Hospodársky útlm znížil zamestnanosť alebo obmedzil pracovný čas žien. Masívny nástup tele-workingu i dištančného vzdelávania detí mal za nepredvídateľný (?!) následok doslova oživenie ženskej tradičnej úlohy kuchárky, opatrovateľky, upratovačky a hlavnej obstarávateľky v domácnostiach. Zodpovednosť za starostlivosť o deti sa výrazne presunula späť na ženy, podiel ženskej neplatenej práce v domácnosti sa markantne zvýšil. Nepopierateľný je tak indikovaný nárast rodových stereotypov súvisiacich s prácou i rodičovskými povinnosťami.
Je zrejmé, že súčasťou globálneho zotavenia i národných plánov obnovy po pandémii musí byť aj prekonávanie rozličných aktuálnych nespravodlivých čiar či priam novovystavaných múrov. Nevyhnutne budeme potrebovať impulzy aj politickú vôľu na to, aby sme zabránili očakávaným snahám fixovať spomínanú nerovnakú situáciu žien a mužov, využiť ju na návrat k normám i realite, ktoré boli prekonané dávno pred pandémiou.
Rodové nerovnosti musia byť súčasťou politík a plánov obnovy vrátane investícií do sociálnej infraštruktúry, predovšetkým do starostlivosti o deti predškolského veku a starších ľudí. Nezaobídeme sa bez opatrení na stimulovanie žien k návratu na trh práce, zahŕňajúcich napríklad cielené daňové úľavy, dotovanú starostlivosť o deti či flexibilnú rodičovskú dovolenku.