Náš systém už teraz vykazuje vo svete neobvyklé anomálie, napr. povinnosť platiť zdravotné odvody z nepracovných príjmov, ktoré vo väčšine krajín podliehajú tradične iba daniam. Teraz daňovník-fyzická osoba platí daň zo základu dane až po odpočte uhradených odvodov. Nový model predpokladá zbalenie dane a odvodov tak, že poistné a daň spolu budú predstavovať až 45 percent z príjmu.
Minister financií Igor Matovič na nedávnej tlačovej besede deklaroval, že sa v rámci reformy zrušia výnimky, t. j. nezdaniteľné čiastky teraz oslobodené od daní a odvodov. K nim patria napríklad príjmy do 200 eur mesačne u dôchodcov a študentov zarobené na brigádach. Otázne je, či sa štát v rámci reformy vo veľkej miere pokúsi oživiť zaprášený koncept odvodového bonusu, ktorý plánoval kedysi Richard Sulík. Jeho tragédia spočívala v úplnom vykostení sociálnych funkcií štátu, ktorý namiesto dôstojného zabezpečenia príjmov občanov v čase choroby alebo nezamestnanosti mal ľuďom hodiť iba omrvinky vo forme miniatúrnej sociálnej dávky.
Najväčší zásah do životnej úrovne nízkopríjmových ľudí by predstavovalo zrušenie nezdaniteľného minima. To predstavuje ročne 4 511 eur. Ten, kto dnes zarobí v hrubom ročne polovicu z tejto sumy a zamestnávateľ mu zrazil preddavky na daň, môže zaplatené dane od štátu získať v ročnom zúčtovaní späť. Využívajú to najmä starobní dôchodcovia s príležitostnými príjmami, študenti, ženy na materskej dovolenke alebo nezamestnaní.
Veľký daňový tresk mal pôvodne znížiť daňovo-odvodové zaťaženie. Protagonisti však zabudli povedať to najdôležitejšie: menej peňazí štátu a poisťovniam zaplatia len ľudia zarábajúci aspoň 40-tisíc eur brutto ročne. Títo zaplatia menej vďaka zjednoteniu daňových pásiem (19 a 25 %) a okliešteniu povinnosti platiť odvody zavedením stropov pre ich výpočet. Na zníženie daní a odvodov pre malú skupinu najlepšie zarábajúcich sa poskladajú skoro dva milióny ľudí. Mnohí z nich iba márne snívajú, že niekedy zarobia viac ako tisíc eur v čistom.
Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie sa bude týkať aj ľudí, ktorí dosahujú napríklad príjmy z prenájmu. Často ide aj o seniorov, ktorí dostávajú pár stoviek eur ročne za ornú pôdu, ktorú užívajú farmári alebo pôdohospodárske podniky. Ak si k dôchodku takto prilepšili do 500 eur ročne, žiadnu daň z takéhoto príjmu ani odvody neplatili. Dokonca v prípade prenájmu pôdy nemuseli vyplňovať ročné zúčtovanie dane z príjmu pre daňovú správu.
Plánovaný daňovo-odvodový masaker nie je pre bežných občanov konečný. Treba k nemu pripočítať ešte úpravu cien, ktorú prinesie zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty. Treba len dúfať, že to nebude drastické navýšenie z 20 na 25 %, ale snáď iba 22-percentná sadzba. Tak či tak budeme mať spolu s Dánskom ako aj doteraz najviac zdanené potraviny v celej EÚ.