Pol storočia bez zlatej kotvy

Zlato je bezpečný prístav na odkladanie úspor v časoch veľkej neistoty a nízkych úrokov. Nemôžeme sa preto čudovať, že dopyt po žltom kove a rast jeho ceny je synonymom dnešnej doby. Ak by centrálne banky obmedzili enormné odkupovanie štátnych dlhopisov čoraz zadlženejších krajín a došlo by k nárastu úrokov, zlato by stratilo na svojej atraktivite. Najmä preto, že neprináša žiaden výnos.

07.06.2021 16:00

Pred desiatimi rokmi na Slovensku pôsobila rakúska firma ponúkajúca investície do zlata, ktorá slová výnos a bezpečnosť mala priamo v názve spoločnosti. Po dvoch rokoch sa zistilo, že zlaté tehličky boli v mnohých prípadoch falošné.

Meny štátov kryté zlatom už dnes nikde nenájdeme, pretože by to spôsobovalo oveľa viac problémov ako výhod. Ekonomiky by boli viac ako v súčasnosti sužované nedostatkom peňazí, ktoré by boli rovnako vzácne ako pracovné miesta. To znamená, že omnoho viac ľudí ako teraz by nemalo peniaze ani prácu.

Nákup zlatých tehličiek a mincí dnes nepodlieha žiadnej dani. Slovenskí obchodníci s týmto kovom však zlato aj striebro predávajú aspoň o päť percent drahšie ako podobné firmy v susednom Rakúsku. Čím je zlatá tehlička či minca menšia, tým vyššia je jej cena za gram. Samozrejme, len v prípade, že ju chce investor kúpiť. Inak povedané, najlacnejšie do zlata Slováci investujú tak, že zlatú tehličku si kúpia vo Viedni, kde jeden kilogram stál 1. júna 50 320 eur. V Bratislave v tom istom čase sa dala rovnaká tehlička kúpiť za 51 720 eur. Svoju funkciu zlato ako úložisko úspor dokázalo v roku 1938 pred rozpadom Československa. Kilogram rýdzeho zlata predávala Národná banka československá aj bežným solventným občanom až do májovej mobilizácie za 32 040 českos­lovenských korún. O desať rokov neskôr sa za túto sumu dalo kúpiť 20 litrov rumu. Nehovoriac o tom, že po skončení II. svetovej vojny všetky úspory obyvateľstva štát zmrazil v snahe zabrániť hyperinflácii na viazaných vkladoch a v roku 1953 nechal prepadnúť bez akejkoľvek náhrady.

Dňa 10. mája 2021 si svet pripomenul 50. výročie zrušenia zlatého štandardu. Na stabilnom kurze mien sa svetové mocnosti dohodli ešte v roku 1944 na konferencii v Bretton Woods tak, že všetky meny boli naviazané na dolár a jeho hodnota bola stanovená v zlate. Povojnový ekonomický boom sa prejavoval v každej krajine inak, pričom víťazom hospodárskeho zázraku v roku 1969 už bola Nemecká spolková republika. Tá preto svoj kurz k doláru revalvovala, čo sa odrážalo v jej platobnej a obchodnej bilancii. USA začali strácať vo svetovom meradle dych, čo podporovalo špekulácie o neudržateľnosti vymeniteľnosti dolára za zlato.

Svet sa po máji 1971, keď prestala platiť fixná parita a vymeniteľnosť USD za zlato, výrazne zmenil. Francúzsko totiž už krátko predtým na vlastnej skúsenosti zistilo, že za nazhromaždené doláre zlato od USA nie je možné získať. Prestalo platiť pravidlo, že USA zásobujú svet tovarom a vyvážajú kapitál. Štáty na čele s NSR a Japonskom, ktorým USA pomohli finančnou pomocou po vojne Marshallovým plánom, tak uchopili kormidlo, ktoré držia dodnes.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #zlatý štandard #zlato #USA #svetová ekonomika #investovanie