Dobré a zlé správy

Stretnutie amerického a ruského prezidenta v Ženeve vlastne nič dramatické neprinieslo. A to je dobre. Pri niekoľkoročnej trajektórii zhoršovania vzťahov je konštruktívny pokojný tón schôdzky vítanou úľavou. Rusko a Spojené štáty sa fakticky zhodli, že nechcú žiadnu dramatickú eskaláciu globálneho napätia.

18.06.2021 16:00
debata (6)

Dôvodov na uspokojivý záver je viacero. Najbezprostrednejší je personálny, súvisiaci s výmenou v Bielom dome. V Bidenovi našiel Putin dôstojnejšieho súpera než v jeho predchodcovi. Pre Trumpa bola zahraničná politika len pokračovaním vnútropolitickej show (o jeho schopnosti uchopiť niektoré základné fakty nehovoriac).

Dôležitejšie sú však štrukturálne faktory. Obe strany majú záujem o zachovanie globálnej stability – samozrejme, aj preto, že hrá v ich prospech. Americký prezident sa musí sústrediť na riešenie hlbokých domácich problémov. V globálnej politike je prioritou obrana existujúcich pozícií a znovubudovanie partnerstiev.

Rusko je na tom ešte horšie. Putinovský režim sa prežíva – dĺžku jeho trvania ilustruje fakt, že Biden bol piatym americkým prezidentom, s ktorým sa Putin stretol (a dvaja z predchádzajúcich odslúžili plné dve obdobia). Neznamená to, že tak skoro končí. Dopyt po energetických surovinách, nacionalizmus miešaný so sociálnym konzervativizmom, ovládnuté médiá a korupciou živené klient-patrónske siete ho ešte istý čas udržia.

Vnútorné problémy však narastajú. Súčasné Rusko je bez politickej, a čo je pre autoritársky režim ešte horšie, aj personálnej, alternatívy. Režim stráca legitimitu, možnosti kooptácie sú obmedzené a značne závislé od príjmov z ropy a zo zemného plynu, tak sa musí uchyľovať k väčšej represii. Politickej opozície, občianskej spoločnosti, médií. Čoraz viac energie sa spotrebuje na riešenie či tlmenie vnútorných konfliktov. V takejto situácii nemôže byť Moskva globálnym mocenským vyzývateľom. Stráži si zvyšky statusu superveľmoci.

Záujem o globálnu stabilitu však neznamená pre Európu úplnú úľavu. Pre bezprostredné susedstvo je Rusko zdrojom bezpečnostných rizík. Súčasný režim má dlhú históriu využívania zahraničných konfliktov na prehlušenie vnútorných problémov: od druhej čečenskej vojny, ktorá pomohla Putinovi k prvému víťazstvu v prezidentských voľbách, po Krym a východnú Ukrajinu.

Okrem toho, Rusko nemôže ponúknuť susedným krajinám relevantnú politickú či ekonomickú alternatívu. Aj jeho najbližší spojenec, Lukašenkov režim v Bielorusku, súhlasí s hlbšou integráciou len z nevyhnutnosti, pri ohrození prežitia režimu. Moskva však má kapacity na to, aby susedné krajiny destabilizovala (aj pomocou ich existujúcich vnútorných problémov). A v niektorých prípadoch jej to vyhovuje.

Z pohľadu Európy skúšobným kameňom konštruktívnejších vzťahov s Ruskom nebude to, či sa summity Biden-Putin ponesú v pokojnom duchu. Ale schopnosť postaviť a udržať červené línie zahraničnopoli­tickým eskapádam Putinovho režimu.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Vladimir Putin #summit Biden-Putin