V nich je vlastne nateraz Slovensko svetovou veľmocou, pretože bežne disponuje najväčšou hodnotou, ktorou je nespochybniteľne predseda OĽaNO Igor Matovič. Veď najmä tento mocný hodnotový zástoj je najlepším zdôvodnením toho, že vykonáva, zatiaľ iba u nás, dôležitú politickú funkciu ministra financií. Ak by sa však niekomu zdalo, že na slovenskú politickú scénu môže nahliadať iba v nejakom hmlistom opare, je to istotne iba preto, že oceán politických myšlienok na Slovensku systematicky prehrieva svojimi brizantnými intelektuálnymi iskrami.
Naposledy všetkých dosť prekvapil svojím investigatívnym zistením v rozhovore v známom denníku (v časti, ktorú Matovič chcel príznačne nazvať „O babách“), kde sa dosť neobvykle vyjadril o ministerke Márii Kolíkovej: „Ministerka spravodlivosti klame. Nereagovala na žiadne výhrady, ktoré sme jej tlmočili k prenájmu budovy na našom klube…“
Skutočnosť, že vyrukoval s týmito zisteniami až teraz, možno chápať ako akýsi útok zboku na stranu Za ľudí, pretože tá je v štádiu riešenia oveľa dôležitejšieho problému. Naň akoby nevdojak medzitým narazila predsedníčka strany Za ľudí, vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová pri svojej hlbokej analýze Slovenskej informačnej služby. Dospela k záveru, že „Slovenská informačná služba potrebuje hĺbkovú reformu“. Hneď však ponúkla aj konštruktívne riešenie: „Najlepšie by bolo podľa nej tajnú službu rozpustiť a postaviť nanovo.“
Pre špionáž má špeciálne vycibrený zmysel, veď hneď po nástupe do funkcie dala zavrieť do väzenia štyroch vládnych „itéčkárov“. V tomto kontexte je jej talent v našich podmienkach úplne nevyužitý, a najlepšie by asi bolo zveriť jej tajnú službu nejakého nepriateľského štátu, ktorý by sa z toho nepochybne tiež dlho spamätával.
V tomto duchu jej mimoriadne skromné formulácie, že by sa mali predovšetkým „riešiť problémy ľudí“, ďaleko prekračujú tento pôvodný a nadmieru obmedzený zámer. Strana Za ľudí v súčasnosti potrebuje práve takýto rozmach a ten príde hneď po sneme, teda vraj až v septembri. Ale vydržať tých pár dní nebude pre nikoho z nás ľahké. Svojou nedávnou analýzou prípadu Kolíkovej však Matovič pre Remišovú neobyčajne rozšíril politický manévrovací priestor. Kolíková nateraz pláva v politickom oceáne už iba dočasne, ako svojho času Angličanmi torpédovaná nemecká bojová loď Bismarck za druhej svetovej vojny.
Pri dumaní nad súčasnými politickými hlbinami však už rýchlosť nepomáha. Nuž, ako upozornil americký humorista Woody Allen: „Skončil som kurz rýchločítania a dokázal som prečítať Vojnu a mier za dvadsať minút. Je to o Rusku.“