Zavádzanie odvodov na tzv. pasívne príjmy podporila vtedy aj premiérka Iveta Radičová. Vyhlásila: „Majitelia nehnuteľnosti sa na rozdiel od bežných občanov vôbec nenarobia, a preto považujem za férové, aby z ľahko zarobených peňazí platili aj odvody.“
Nepovedala však, že zdravotné odvody z príjmov z prenájmov nebudú platiť ľudia s príjmami vyššími ako trojnásobok vtedajšej priemernej mzdy. Teda tí, ktorých celkové zdaniteľné príjmy prekročili hranicu maximálnych vymeriavacích základov (stropov) pre ich výpočet. Richardovi Sulíkovi som na jednej konferencii v roku 2011 položil otázku, prečo majú byť bohatí ľudia privilegovaní oslobodením od zdravotných odvodov z nepracovných príjmov.
Argumentoval, že zdravotné odvody sú určitou formou solidarity bohatších ľudí s tými chudobnejšími, pretože každý z nás má nárok na rovnakú zdravotnú starostlivosť. Podľa neho je ich solidarita ohraničená a beztak na zdravotných odvodoch zaplatili oveľa viac ako zamestnanec s priemernou mzdou v krajine. Svoju ohraničenú mieru solidarity si tak už splnili. Pokiaľ by štát od nich chcel neobmedzenú mieru solidarity, trestal by tým úspešných. Tieto argumenty majú v praxi viacero sociálnych trhlín.
Minister Matovič sa z fiaska zdravotných odvodov z prenájmov spred desiatich rokov, žiaľ, nepoučil. Zatiaľ neuviedol, či sa v daňovo-odvodovej reforme počíta s opätovným zavedením stropov pre platenie odvodov. Pokiaľ však bude presadená rovná daň vo výške 20 % a súčasne 25-percentné odvody len do určitej výšky celkových ročných príjmov, zopakujú sa podobné anomálie ako v minulosti. Ľudia s najvyššími príjmami v spoločnosti budú mať v percentuálnom vyjadrení viac ako o polovicu nižšie daňovo-odvodové zaťaženie.
Príjem z prenájmu predstavuje aj riziko znehodnotenia nehnuteľnosti nájomcom, nutnosť zabezpečovania opráv a údržby, zúčastňovanie sa schôdzí vlastníkov, komunikácie s dodávateľmi energií, internetu a pod. Ak vlastník nehnuteľnosti v úlohe prenajímateľa nemá tieto body uvedené v obchodnom majetku, nemôže si zaradiť v účtovnej evidencii príjmov a výdavkov žiadne náklady na opravy, stále poplatky fondu údržby a opráv ani daň z nehnuteľnosti a poistenie.
To znamená, že prenajímateľ zaplatí 45 % vo forme dane a odvodov nie z čistého príjmu, ale z oveľa vyššieho daňového základu. Teda aj z toho, čo vôbec nezarobil. Ak budú zavedené stropy pre platenie odvodov, potom príjmy z prenájmu budú vyárendované len pre najbohatšiu vrstvu daňovníkov. Dôchodca prenajímajúci garáž zaplatí z tohto príjmu 45 % a riaditeľ firmy iba 20 percent.
Takmer všetky krajiny EÚ sa v dôsledku rozvratu verejných financií spôsobeného pandémiou chystajú zaviesť vyššie progresívne dane. To sa týka aj Česka, ktoré sa tento rok rozlúčilo so superhrubou mzdou. My chceme ísť presne opačnou cestou.