Tie neraz putujú cez pol sveta, aby vytlačili z regála potraviny lokálnych poľnohospodárov, chovateľov a producentov, napríklad cenovým dumpingom, aby do budúcnosti mali regály kompletne pre seba. S cynickým argumentom, že za ne aj tak nie je náhrada.
Zaujímavé ale je, že táto logika neplatí všade, a napríklad v Rakúsku alebo v Bavorsku majú lokálne potraviny tuhý život a konkurencii globálnych potravín zatiaľ úspešne odolávajú. Podľa expertov na biznis s potravinami je to preto, že u nás sleduje väčšinový spotrebiteľ cenu, kým v Rakúsku kvalitu. Čím to ale je, že v Európe bez hraníc vedľa seba existujú regióny, obývané lokálnymi maškrtníkmi a regióny, kde žijú konzumenti predražených lacných globálnych nechutností?
Na túto otázku neexistuje politicky korektná odpoveď. Žiaden analytik otvorene nepovie, že sú lokality, v ktorých menej inteligentní domorodci sadnú na lep dravým chamtivým globalistom, a lokality, v ktorých sebavedomí lokálni patrioti vedia globalistom ukázať, kde sú dvere. Navyše to takéto jednoduché nie je. Lokálne potraviny nie sú u nás znevýhodnené mentalitou obyvateľstva. Zlikvidovala ich naivná viera politikov v liberálne otvorený globálny trh. Dovoz globálnych potravín nevyjadruje preferenciu spotrebiteľov. Je iba dôsledkom systémovej politickej chyby.
Zneužívanie monopolného postavenia na trhu oficiálne kontrolujú antimonopolné úrady. Tie ale majú pomýlenú predstavu o tom, kto komu konkuruje. Konkurenčné prostredie je podľa nich definované ako súťaž veľkých hráčov, keď treba strážiť, aby trh neovládol jediný (monopolný) globalista, ale aby dvaja-traja globalisti akože súťažili. Aby mal spotrebiteľ z voľného trhu praktický osoh, musel by antimonopolný úrad brániť zneužitiu dominantného postavenia veľkými voči stredným. A strednými voči malým. Musel by brániť to, čo je lokálne, čiže normálne, prirodzené, tradičné voči globálnemu, ktoré je z definície podozrivé, neprirodzené a škodlivé.
Za súčasného stavu legislatívy, ktorá chráni veľkých pred drobnými, ktorí sú vnímaní ako dotieravý hmyz, má volanie po narovnaní deformovaného trhu zmysel iba ako výzva vyprášiť globalistom kožuch. Sú to nepriatelia prirodzeného sveta. Rozpínavé obludy. Podvodníci, čo sa vopchajú všade, a nikde nie sú doma. Sú to paraziti, s ktorými nie je možná dôstojná symbióza.
S globalistami si padli do noty politici, ktorí dnes v absolútnej väčšine majú lokálny mandát, ale globálnu mentalitu. Od toho sa odvíja deficit demokracie, keď prostredníctvom volených presadzujú svoje materiálne záujmy nevolení. Cesta k čerstvej lokálnej zelenine, údenine z naozajstného masa alebo k mlieku priamo od kravy vedie cez mínové pole, nastražené tak, aby nás na lokálne produkty prešla chuť. Zatiaľ neprešla.