Plán obnovy a odolnosti bude financovaný z mimoriadneho rozpočtu, ktorý únia vytvorila v reakcii na koronakrízu. Má pomôcť znovu naštartovať hospodársky rast, zvýšiť odolnosť krajiny voči budúcim krízam (napríklad posilnením a skvalitnením zdravotníctva), investovať do zelenej transformácie a digitalizácie. Po Európskej komisii nám ho ešte musia odobriť ostatné členské krajiny. Pri dobrých známkach, ktoré sme dostali, by to nemal byť problém.
Schválenie plánu je dobrá správa, hoci nie až taká prekvapujúca. Prípravu dokumentu sme priebežne konzultovali s komisiou, žiadne veľké prekvapenia sa teda nemali diať. Úradníci a experti odviedli na dokumente dobrú prácu. Napriek tomu, že najdôležitejšia práca prebiehala v atmosfére koaličnej občianskej vojny a finiš projektu sa kryl s vládnou krízou, ktorá vyvrcholila výmenou na premiérskom poste.
Od EK sme dostali áčko vo všetkých hodnotených parametroch, s výnimkou jedného. Béčko sme dostali za nedostatočne vysvetlené náklady vo dvoch oblastiach (pamiatková obnova, výskum a vývoj). Stále je to výrazne lepší výsledok, než v aký sme mohli na začiatku roku dúfať.
Politici svoju robotu zvládli výrazne horšie, ako sa očakávalo. Ale teraz príchádza tá ťažšia časť – implementácia plánu. Bez dostatočnej politickej podpory a konsenzu sa môže ľahko zadrhnúť. Financovanie z plánu obnovy totiž nebude fungovať ako klasické eurofondy. Peniaze sa budú uvoľňovať po častiach, podmienkou bude splnenie presne definovaných míľnikov a cieľov. Prijatie zákonov, spustenie reforiem, príprava projektov… Nesplnenie cieľa a meškanie dosiahnutia míľnika znamená zablokovanie peňazí.
Tu sa prejaví slabina súčasnej politickej reprezentácie. V procese prípravy plánu chýbali výraznejšie politické konzultácie. Chápeme objektívne dôvody: s fašistami sa neoplatí rozprávať. Časť nefašistickej opozície sa diskvalifikuje iracionálnymi postojmi (napríklad aj k takej základnej pravde, ako je potreba očkovania). No v budúcnosti sa môže politická karta rýchlo obrátiť a o plnení prisľúbených cieľov budú rozhodovať tí, s ktorými sa nik reálne nepokúšal hovoriť pri ich dizajnovaní.
Ešte horšie je, že naštartovanie procesu bude mať na starosti rozhádaná koalícia. Problémy sa nevyhnutne objavia. Skúsenosť nám velí predpokladať, že reakciou nebude zomknutie sa a hľadanie riešení. Skôr odštartujú hádky, kto za problémy môže: iný koaličný partner, celá vláda, sabotérska opozícia či „zlý Brusel“. Pre nestabilnú, vnútorne rozdelenú vládu to môže byť priveľké sústo. A živná pôda pre „protieurópsky“ populizmus v prevedení kráľa politickej drámy Matoviča, majstra politického cynizmu Kollára, nehovoriac o Ficovi, zúfalo bojujúcom o politickú budúcnosť (a možno aj o čosi viac).
Zo šance na prestavbu krajiny sa môže ľahko stať kabaret politickej trápnosti.