Je to pomerne prekvapivé, lebo Kim Čong-un takmer neopúšťa krajinu, kým Matovič stále lieta hore-dole. Napríklad do Moskvy alebo do Budapešti. Viac tu nalietal iba exprezident Andrej Kiska, aj keď iba do Popradu. Z toho vidno, aká dôležitá je vo svetovej politike životospráva, kde pravidelnosť pokrmov a vysedávanie doma vedie jednoznačne k želateľnej štíhlosti, naopak turbulentný spôsob pohybu, napríklad v spomenutých exotických krajinách, vedie k obéznosti. A to dokonca aj za predpokladu, že človek so sebou vlečie vakcíny za takých dvadsať melónov a neskonzumuje z nich ani jednu.
Najhoršie je pritom prekračovanie časových pásiem. Napríklad len pri lete do Bruselu získate toľko voľného času, až nemáte fakticky čo robiť. Ak vás tam priamo nemláti polícia, môžete si iba takpovediac „na hoteli“ oprať ponožky a večer potom do seba natlačiť debnu nejakých mastných polouvarených ustríc. Nie je preto zlé, ak si človek vezme so sebou jednu či dve tehly, aby si ustrice mohol pred jedlom vhodne upraviť a nerozbil pritom hotelový riad, ak by to riešil napríklad nárazu odolným mobilom.
Môže tam však aj hladný hľadať nejaké šikovné vilky, ktoré by sa mohli vrátiť Slovensku. Pri prekračovaní časových pásiem sa však môže politicky činný človek dostať aj do neželateľnej izolácie, ktorá vedie k odtrhnutosti od ľudu.
Potom je dobré vrátiť sa k rurálnemu jazyku, ktorý túto priepasť hravo preklenie. To najčastejšie znamená používať na politických oponentov názvoslovie rovno z chlieva alebo z domácej fauny. Býva samozrejme niekedy trochu prispôsobené jazyku kolegov z vlastnej strany.
Preto sa niekomu môže zdať, že Matovič napríklad väčšinu svojich politických myšlienok získava od intelektuálnej opory strany, teda od poslanca za OĽaNO Jozefa Pročka, ktoré potom iba čiastočne zjemňuje do diplomaticky prijateľnejšieho jazyka napríklad poslankyňa Romana Tabak.
Neviem, či je to celkom tak, veď poľahky to môže byť aj naopak. V každom prípade je to však nesmierne pôsobivé. Vďaka spomenutým politikom sa životospráva postupne stáva jedinou progresívnou črtou súčasnej svetovej politiky. Obaja svetoví lídri pritom vlastne nič nemajú. Buď ide o majetok kórejského ľudu, alebo Pavlínky. Fyziologicky sa však vyvíjajú. To svedčí o tom, že dnes už aj zdanlivo celkom protikladné systémy predstavujú v globálnom svete spojené nádoby.
Matovič to má premyslené: „Po druhom detektore lži som sľúbil, že na ďalší pôjdem až potom, ako ho konečne absolvuje Robert Fico s otázkami, ktoré som mu verejne položil a za čo som mu sľúbil ‚odškodné‘ 500 000 eur.“
Z jeho logiky možno usúdiť, že v záujme svetovej rovnováhy Igor Matovič schudne, až keď Kim Čong-un opäť priberie.