Podľa Aliancie patriotov, ktorá by údajne mohla mať 115 poslancov a byť treťou najsilnejšou frakciou v Európskom parlamente, je neprijateľné, aby „národy podliehali byrokratickej a technologickej ideológii Bruselu, ktorý im vnucuje pravidlá vo všetkých oblastiach každodenného života“.
Podľa Charty hodnôt musí byť spolupráca európskych národov „založená na tradícii, úcte ku kultúre a histórii európskych národov, úcte k židovsko-kresťanskému dedičstvu Európy a spoločným hodnotám, ktoré naše národy spájajú, a nie na ich ničení“. Signatári vyhlásenia sú tiež presvedčení, že základnou jednotkou našich národov je rodina, a že „v časoch, keď Európa čelí vážnej demografickej kríze s nízkou pôrodnosťou a starnutím populácie, by mal byť odpoveďou skôr rozvoj prorodinnej politiky než masová imigrácia“.
Európa rešpektujúca národy a slobodné krajiny je alternatívou k predstave európskeho superštátu, ktorého vytváranie je nebezpečným sociálnym inžinierstvom minulosti. Podobne sú nebezpečné tendencie k nastoleniu ideologického monopolu alebo pokusy rozhodovať bez konsenzu, „ktorý musí zostať základným prostriedkom pre dosiahnutie spoločného postoja v únii“.
Čitateľovi, ktorý má aspoň zbežnú predstavu o politických pomeroch v EÚ, je jasné, že takúto Chartu hodnôt nevymysleli liberáli či zelení, a že sa s ňou nestotožnia euroľudovci ani eurosociálni demokrati. Európa suverénnych národov nie je zaujímavá pre politikov, ktorí si osvojili európsku nadnárodnú identitu a s ňou i tendenciu dirigovať, klasifikovať a vychovávať členov, ktorí majú problém s disciplínou.
Aby sa EÚ vrátila ku koreňom, teda ku spolupráci suverénnych národov, museli by mať jednotlivé národy politickú reprezentáciu, ktorá o suverénne postavenie v rámci EÚ stojí. To už ale nie je samozrejmé a dokonca ani bežné. Podriadenosť Bruselu je pohodlné alibi. Politikom stačí položiť znamienko rovnosti medzi záujem národa a záujem Bruselu a ušetria si tým množstvo politickej práce.
Strany a hnutia, ktoré preferujú silný národný štát, sú dnes v Európe zväčša v opozícii. Keď sa niekde dostanú k moci, ozve sa z Bruselu zborový krik, že voliči svojím ľahkovážnym hlasovaním naleteli populistom a ohrozili demokraciu. V snahe zamedziť šíreniu nákazy je Brusel neobyčajne aktívny a keď nepomôže dobre mienená rada, vie byť i nepríjemne agresívny.
Koncept demokracie šírenej z osvieteného centra do provincií, respektíve od nadnárodnej euroelity k vďačným domorodcom, má svojich stúpencov v regiónoch dovtedy, kým je centrum osvietené. Len čo je v centre tma alebo šero, zákonite sa ozvú provokatéri s heslami, že moc pochádza z ľudu a aby demokracia fungovala, musí byť distribuovaná zdola nahor, nie naopak.
Reformovať EÚ nebude jednoduché. Podstatou rovnosti je tolerancia a tá je bytostne cudzia liberálnym elitám, ktoré príliš presne vedia, čo je pre nás dobré: múdry Brusel!