Sezóna roztrhaných zmlúv. Zdražovanie sa rozbehlo vo veľkom

Prudké zdražovanie stavebných materiálov spôsobuje starosti stavebníkom aj stavebným firmám nielen na Slovensku. Mnohé z nich musia riešiť, ako budú postupovať v realizácii zákaziek, ktoré si dohodli ešte v roku 2020, ale pre pandémiu boli presunuté na tento rok.

12.07.2021 16:00
3

Ceny materiálov a dopravy za prvý polrok 2021 riadne narástli o desiatky percent. Mnohé firmy tak môžu hodiť do koša rozpočty s cenami materiálov vychádzajúce z podmienok minulého roka, týkajúce sa rekonštrukcií a výstavby nehnuteľností. Spoločnosti musia zvážiť, či majú podpísať aj verejné zákazky, ktoré vlani vysúťažili a teraz hrozí, že ich realizácia povedie k finančnej strate.

Cenové skoky stavebných materiálov sú v celej EÚ najvyššie za uplynulé štvrťstoročie. Na Slovensku obdobná situácia bola na jar roku 1991, keď sme nabehli na trhové podmienky a krátko predtým výrazne trikrát po sebe drasticky devalvovali československú korunu. To spôsobilo prudký nárast cien tovarov a surovín, najmä zo zahraničia. Zdražovanie sa dnes najviac prejavuje pri stavebnom dreve, medených kábloch a stavebnej oceli. Rast cien stavebných prvkov obsahujúcich železo sa odhaduje až na úrovni 40 %. Zmenám cien sa nevyhli ani obalové materiály.

Ľudia a firmy majú celkovo veľa peňazí, ktoré by za normálnych okolností minuli za tovary, služby či na investície. Nazhromaždené peniaze sa teraz prelievajú do rastu cien tovarov a postupne i služieb. Mnohí podnikatelia pod rúškom zdražovania menia svoje cenníky aj v prípadoch, keď im náklady nevzrástli, ale zvýšil sa iba dopyt zákazníkov.

Ešte nedávno ekonómovia a predstavitelia centrálnych bánk vyhlasovali, že ekonomikám hrozí deflácia a nízky hospodársky rast. Veľká časť verejnosti si myslela, že pandemické peniaze sú rovnako dobré ako tie, na ktoré sme si zarobili prácou. Dnes vidíme, že to tak nie je. Podľa odhadu NBS stúpne inflácia do konca roka 2021 na trojpercentnú úroveň. Z celkového objemu úspor obyvateľstva (43 mld. eur) majú pritom ľudia na neúročených bežných účtoch až tri štvrtiny z uvedenej sumy. Po prepočte tak zistíme, že nás trojpercentná inflácia pripraví za rok v oslabení kúpnej sily odložených úspor zhruba o 1 mld. eur.

Voľné peniaze obyvateľstva čakajú na účtoch zväčša s nulovým úročením ako mačka na myš. Peniaze nekryté reálnym výkonom ekonomík, ale výkonom rotačiek na peniaze a masívnym poskytovaním antipandemických úverov, skôr či neskôr narazia na mantinely svojej kúpnej sily. V roku 1981 to zažilo Poľsko po vlne masových štrajkov, zastavení výroby a následne prázdnych regáloch v obchodoch. Nedostatky v zásobovaní sa prejavujú dnes hlavne pri čipoch v automobilovom priemysle. Ceny v obchodoch zdvihnú aj nové cenníky medzinárodných lodných prepravcov z Ázie, kde sa za kontajner doručený z Číny do Hamburgu platí už o 100 percent viac ako vlani.

Peniaze v čase pandémie stratili jednu zo svojich dôležitých funkcií, ktorou je uchovávateľ kúpnej sily. Nulové úroky na vkladoch a hypotéky lacnejšie ako za jedno percento ročne však vzbudzujú obavy, že dobré časy pre sporiteľov sa tak skoro nevrátia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
3 debata chyba
Viac na túto tému: #znehodnocovanie úspor #pandémia #inflácia #ekonomická kríza #ceny surovín a materiálov