Rozpočtové rešeto a inflácia

Pandémia nafúkla deficity verejných financií všetkých štátov. Mnoho ľudí a firiem získalo od jej prepuknutia veľkú časť príjmov z peňazí, ktoré nevznikli prácou, ale iba nadmerným tlačením peňazí.

19.07.2021 16:00
1

Maastrichtské kritériá sa v krajinách eurozóny stávajú rovnakou fraškou ako v časoch socializmu politické vízie o beztriednej spoločnosti, kde sa každému ujde podľa jeho potrieb.

Rozpočtové rešeto najviac zasiahlo štáty, ktoré boli výrazne zadlžené už pred krízou. Grécko má dnes vyšší dlh (cca 200 % HDP) ako pred rokom 2011, keď podstúpilo ozdravnú kúru v podobe riadeného bankrotu spojeného so škrtaním podstatnej časti jeho dlhov.

„Vyrastanie“ z dlhov cez rast ekonomík merané objemom HDP, na ktoré sa spoliehajú politici a ekonómovia, v praxi funguje len pod podmienkou udržiavania dôvery v schopnosť štátov požičať si peniaze na splatenie starých dlhov od investorov novými pôžičkami. Problém je však v tom, že novým veriteľom pri obvykle záporných úrokoch je samotná Európska centrálna banka.

Slovensko tento rok bude hospodáriť s rozpočtovým deficitom asi 7,2 až 7,3 % HDP. Podmienkou je však predpoklad, že nepríde tretia vlna pandémie spojená s uzatváraním ekonomiky, poklesom produkcie a novej série požiadaviek firiem a živnostníkov na štátnu pomoc. Štáty sa dostávajú na národnej aj medzinárodnej úrovni do slepej uličky. Niektoré dočasne znížili DPH na služby v cestovnom ruchu v snahe zvýšiť tržby podnikateľom.

Oveľa väčší problém predstavuje snaha o zavedenie rovnakej výške firemných daní. To nie je možné bez dohody o uznateľných výdavkoch napríklad vo forme účtovných odpisov obchodného majetku používaného v podnikaní a tiež odstránenia veľkých rozdielov v uplatňovaní dane z dividend a výplaty podielov na zisku firiem. U nás je táto sadzba 7 %, pričom v mnohých štátoch EÚ je to 20 a viac percent.

Súčasné inflačné tlaky vo svete majú rôzne príčiny. Z globálneho pohľadu je jedným z hlavných vinníkov vyššej inflácie najväčší vývozca vo svete – Čína. Tamojší producenti evidujú najvyšší nárast nákladov na výrobu. To spolu s posilňovaním kurzu čínskej meny tlačí na rast exportných cien. Čína tak vyváža infláciu. Oprášenie zabudnutého fenoménu inflácie je na programe dňa aj v USA, kde spotrebiteľské ceny medziročne narástli o 5 %, čo je najviac za uplynulých 13 rokov. Ak by takéto tempo rastu cien bolo realitou v USA aj budúcich 20 rokov, kúpna sila dolára by sa scvrkla iba na 37,6 percenta toho, čo predstavuje dnes. Za nárastom inflácie treba vidieť aj rast cien komodít a energií na svetových trhoch.

Vyššia inflácia pomáha splácať štátom dlhy, ak v znehodnocovaných peniazoch vyberú viac daní ako predtým. To je však dosť otázne, pretože vyššia inflácia tlačí postupne na rast úrokov a pokles akciových kurzov. Dôkazom je záver roka 2018, keď USA opatrne zvýšili úrokové sadzby, čo spôsobilo vo svetovom meradle dočasný pokles akciových titulov na medzinárodných trhoch.

Zatiaľ sa vyšším tempom rastu prejavuje predovšetkým výrobná inflácia, na ktorú vplývajú aj narušenia dodávateľských reťazcov v čase pandémie. Zmeny v spotrebiteľskej inflácii na vlastnej koži pocítia jednotlivci vždy až o trochu neskôr, keď sa minú staré zásoby tovarov a zmenia sa cenovky v obchodoch.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
1 debata chyba
Viac na túto tému: #verejný dlh #inflácia #deficit verejných financií #dane