Zastavenie devastácie úspor

Životná úroveň jednotlivcov závisí najmä od vývoja ekonomiky, v ktorej žijú, a od zodpovednosti politikov, ktorí prerozdeľujú štátom vybrané dane medzi jednotlivé rezorty. Pokiaľ chýbajú peniaze na financovanie sociálnych funkcií štátu, siahajú po redukcii výdavkov, alternatívou je zvyšovanie deficitu.

26.07.2021 16:00
7

Počas pandémie sa utlmila priemyselná produkcia a na minimum znížil objem poskytovaných služieb. Nevytvorené hodnoty v ekonomikách nahradilo tlačenie peňazí prejavujúce sa v raste dlhov. Neochotu investorov nakupovať dlhopisy za smiešne nízke a často aj záporné úroky čoraz zadlženejších krajín nahradila peňažná politika centrálnych bánk. Tie sa podujali plniť mandát na udržanie verejných financií tým, že namiesto tradičných investorov sa stávajú veriteľmi štátnych dlhopisov.

Monetizácia dlhov je však z dlhodobého pohľadu cestou do pekla, pretože hrozí devastáciou meny v podobe ťažko ovládanej inflácie.

Nízke úroky mali oživiť hospodársky rast nielen v krajinách EÚ. Ekonomiky viac ako nízke úroky ozdravuje zvyšujúci sa dopyt po tovaroch a investíciách zo strany obyvateľstva a firiem. Centrálne banky za peniaze, ktoré vydali zväčša kliknutím čísloviek na počítači, nakupujú nielen štátne, ale aj nehnuteľnosťami kryté dlhopisy bánk, veľkých firiem a v čoraz väčšom rozsahu aj vybraných akcií firiem. Tie by pritom mali byť stredobodom záujmu investorov, ktorí peniaze buď niekde zarobili, alebo ich ako fondy spravujú pre skutočných vlastníkov. Väčšina štátov vydáva dlhopisy, ktorých krivky výnosov z dlhodobého pohľadu nestačia držať krok s infláciou. To znamená, že vlastníci takto uloženého kapitálu sa stávajú vedome alebo skôr nevedome obetnými baránkami splácajúcimi štátne dlhy.

Prostredníctvom falošného a zavádzajúceho predajného marketingu im v tom pomáhajú podielové fondy, dôchodkové spoločnosti a životné poisťovne. Slováci majú z celkového objemu úspor 43 miliárd eur až dve tretiny z tejto sumy uložených v bankách. V posledných dvoch rokoch zväčša na bežných či sporiacich účtoch s nulovými alebo iba symbolickými úrokmi.

Pri pohľade na vyššie cenovky v obchodoch s potravinami a so stavebninami je každému zrejmé, že peniaze stratili funkciu uchovávateľa hodnôt. Nehovoriac o tých, čo si sporia na opravu alebo kúpu nehnuteľností. Vzhľadom na výrazne vyššie ceny medzinárodnej dopravy je predpoklad, že sa tieto pretavia aj do cien ostatných tovarov. Prudký rast cien sa dotkol aj farebných kovov. Kilogram medi stojí aktuálne až 9,50 USD, čo bude viesť k cenovým úpravám mnohých výrobkov, ktorých súčiastky sú z tohto kovu vyrobené.

Prvou centrálnou bankou, ktorá sa postavila proti znehodnocovaniu kúpnej sily úspor, je Česká národná banka. Tá koncom júna zvýšila kľúčové úrokové sadzby zatiaľ o štvrť percenta ako symbolické gesto trhom, že je pripravená ešte do konca tohto roka opakovane pristúpiť k sprísneniu menovej politiky. Táto správa poteší sporiteľov a zarmúti tých, čo majú alebo chcú čerpať úvery. Otázne je, či a kedy tento krok bude nasledovať aj Európska centrálna banka, od ktorej politiky závisí aj naša ekonomika.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
7 debata chyba
Viac na túto tému: #zadlžovanie štátov #úspory #tlačenie peňazí #nízke úrokové sadzby #ECB #dlhopisy