Ide o špionážny softvér menom Pegasus, ktorý predáva izraelská firma NSO Group s priamym napojením na tamojšiu tajnú službu. Na to, aby táto firma dokázala nainfikovať na diaľku niečí telefón, hľadá chyby v operačných systémoch. Do mobilu sa dostane na základe takýchto chýb, stačí, aby si zákazník zadal presné telefónne číslo cieľa. Oficiálne má tento softvér slúžiť na odhalenie teroristov a zločincov, ale samotná firma nesúdi, aký cieľ si zákazník zaplatí. A aby sa vyhli legálnym problémom, ich jedinými zákazníkmi, aspoň tak tvrdia, sú vlády. A už je potom na jednotlivých vládach, aké zákony na sledovanie platia v ich krajine a čo musia dodržiavať.
Z uniknutého zoznamu čísel z databázy firmy sa podarilo identifikovať 1000 ľudí, o ktorých sledovanie mal niekto záujem. Tajné služby v Maroku si objednali sledovanie francúzskeho prezidenta Macrona, niekto chcel špehovať najbližších spolupracovníkov Dalajlámu. Na zozname sa ocitla aj dcéra dubajského šejka Latifa, ktorá sa pred niekoľkými rokmi pokúsila ujsť z krajiny a požiadať o politický azyl. V zopár zverejnených videách žiadala o pomoc, pretože dlhodobo žije v domácom väzení. Ako náhodou Dubaj požiadal o sledovanie jej čísla a jej najbližších kamarátov práve v ten týždeň, keď sa pokúsila o útek na lodi a indické komando ju pri pobreží na žiadosť šejka zajalo a poslalo domov.
Figuruje tu 189 novinárov a 85 ľudskoprávnych aktivistov. Saudská Arábia chcela odpočúvať rodinu a právnika novinára Chášukdžího, ktorého Saudskoarabi rozštvrtili mačetami. Dvoch nezávislých novinárov v Maďarsku napichla vláda, ide o novinárov, ktorí dlhodobo odhaľujú korupciu na najvyšších miestach, teda de facto priamo u Orbána. 40 novinárov údajne špehovala len indická vláda. O špehovanie mexického novinára Cecilia Birta niekto požiadal mesiac pred tým, ako bol zavraždený. Ostatne, Mexiko sledovalo najviac ľudí, napríklad členov školských odborov, ktorí bojovali proti vládnym reformám či aktivistky za ochranu a proti privatizácii vody. Sledovali dokonca matky, ktoré sa roky snažia dovolať spravodlivosti v prípade zmiznutia 43 študentov v meste Ayotzinapa. V roku 2016 ich vytiahla polícia z autobusu a už ich nikto nevypátral.
Tak takýchto „teroristov“ a „zločincov“ sa obávajú autokratické režimy, vrátane Orbána. Edward Snowden vyhlásil, že vzhľadom na široké zneužívanie takýchto softvérov sa má ich vývoj jednoducho zakázať. Druhou možnosťou je, že jeho čoraz širšia dostupnosť donúti aj výrobcov mobilov, aby neboli leniví a diery v operačných systémoch plátali serióznejšie. A čo sa týka zneužívania Pegasu, žaloby sa kopia a v dotknutých krajinách by mali žiadať riadne vyšetrenie, kto a prečo jeho používanie povolil a na aké účely. A Európska únia nech to konečne aj za takéto praktiky zráta Orbánovi.