Nestálo by to za reč. Zlozvyk politikov naháňať populistické body zavádzajúcimi anketami sa nám tu rozmohol už dávnejšie. A voľný vzťah k faktom tiež nie je doménou ministra či politikov Sme rodina (hoci, to im uznajme, v tejto disciplíne patria medzi špičku). Minister len skúša naskočiť na vlnu rozhorčenia, ktorú u „fanúšikov motorizmu“ vyvolali klimatické návrhy Európskej komisie.
Žiaden zákaz benzínových či naftových áut sa, samozrejme, nechystá. Komisia navrhla len novú sériu emisných limitov, podľa ktorých by sa od roku 2035 nemali predávať žiadne nové autá s viac ako nulovými emisiami. Podčiarkujem – nové autá. Naše cesty tak budú ešte mnoho rokov (len pre poriadok: nie je to dobrá správa) brázdiť benziňáky a nafťáky, ktoré už ľudia vlastnia alebo si ich kúpia z druhej ruky. Nehovoriac o tom, že niektoré automobilky už aj tak ohlasujú plány, že na európskom trhu prestanú do desiatich až pätnástich rokov predávať nové autá so spaľovacím motorom.
Nehrozí ani Petržalka ovešaná lianami predlžovačiek. Podmienkou rozvoja elektromobility je budovanie infraštruktúry vrátane nabíjacích staníc. Mimochodom, aj to je súčasťou návrhov na „ozelenenie“ európskej dopravy.
Zaujímavejší ako Krajniakov nevydarený pokus je však (potenciálny) motoristický populizmus, do ktorého sa chcel minister trafiť. Snahy Európskej komisie o dekarbonizáciu dopravy sú pochopiteľné a správne. Automobilová doprava je jedným z mála sektorov s rastúcimi emisiami skleníkových plynov – v podiele na celkových i absolútnych číslach. Môže za to zvyšovanie počtu automobilov i nezmyselná (a ekologicky nemorálna) móda SUV.
Komisia chce postupovať kombináciou administratívnych (prísnejšie emisné limity) a (kvázi)trhových (úprava zdaňovania energií, zaradenie dopravy do systému obchodovania s emisnými povolenkami) nástrojov. Jej prístup má však dve slabiny.
Prvou sú možné regresívne sociálne dosahy. Aj so štátnymi podporami budú pre mnohých ľudí elektromobily nedostupné. Tie sú riešením pre (vyššiu) strednú triedu. Chudobnejším síce nikto dieselové a benzínové autá nezakáže, no vyššie ceny pohonných hmôt ich zasiahnu. To pre nich môže obmedziť dostupnosť práce, sociálnych služieb či kultúry.
Vyššie náklady im môže štát kompenzovať – EÚ chce na to vytvoriť špeciálny fond. Efektívnejšie a ekologickejšie by však bolo vytvoriť kvalitné alternatívy. Ekologickú verejnú dopravu, dostupné schémy car-sharingu, priblíženie pracovných príležitostí a sociálnych služieb miestu ich bývania alebo, naopak, poskytnutie dostupného bývania v regiónoch s dostatkom práce.
Kto by si však lámal hlavu komplikovanými riešeniami. Nateraz sa počítajú lajky a na tie stačí aj trocha motoristického populizmu.