O právnom štáte v roku 2021

Posledné dva roky spoločenského života i našich individuálnych životov boli poznamenané pandémiou ochorenia COVID-19, ktorá v zásadnej miere ovplyvnila aj mieru výkonu ľudských práv a základných slobôd. Mimoriadne negatívny dosah mala na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ktoré najcitlivejšie vnímali dôsledky prijímaných opatrení.

04.08.2021 16:00
debata

Spôsob života všetkých ľudí sa chtiac-nechtiac, bez ohľadu na ich vôľu či voľbu zmenil… Problémy, rozdiely a ohrozenia sa prehĺbili i zviditeľnili. Spoločenský diskurz, vrátane toho, ako sa uplatňovanie vybraných ľudských práv, esencia právneho štátu „zrkadlí“ v občianskej spoločnosti, v médiách, na sociálnych sieťach či konkrétnych protestných zhromaždeniach, referuje o polarizácii spoločnosti. Čo s tým? Ochrana života a zdravia občanov je primárnou zodpovednosťou štátu, ale ani výkon ostatných práv, osobitne práva na rovnaké zaobchádzanie, práva na ochranu súkromia či práva na prácu, ako aj miera ich ochrany a zachovania nesmú byť zo strany štátu prehliadané či ignorované.

V druhej polovici júla bola zverejnená Správa Európskej komisie o právnom štáte 2021, obsahujúca aj kapitolu o právnom štáte 2021 na Slovensku. Tento rok sa komisia zamerala na prehĺbenie posúdenia problémov a výziev identifikovaných v predchádzajúcej správe, zároveň, pochopiteľne akcentovala vplyv pandémie COVID-19 na jednotlivé posudzované oblasti.

Pokiaľ ide o situáciu na Slovensku, boli zdôraznené zistenia o porušeniach vo viacerých oblastiach. Napríklad izolácia a karantenizácia celých rómskych osád alebo obmedzenie prístupu k zdravotnej starostlivosti a obmedzenie práva na vzdelanie.

Napriek tomu, že vo svojej Správe Európska komisia poukazuje na viaceré pozitívne trendy a vyzdvihuje úsilie SR o zlepšenie kvality, nezávislosti, integrity a efektívnosti justičného systému, spomína aj obavy, ktoré pretrvávajú alebo sa zintenzívnili. Konkrétne pokiaľ ide o nedostatok regulácie v oblasti médií či o umožnenie dôraznejšieho zapájania zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti do legislatívneho procesu.

Ústava Slovenskej republiky aj sekundárna legislatíva však poskytujú právny rámec pre ochranu slobody prejavu, právo na prístup k verejným informáciám, pluralitu médií a práva tlače. Bolo zdôraznené, že Slovensko vynakladá oveľa viac úsilia na potláčanie korupcie, čo sa ukazuje na vyšetrovaní a stíhaní viacerých prípadov „na vysokých miestach“.

Pokrok v predchádzaní korupcii sa však dosahuje len pomaly, zlyhalo aj viacero doterajších pokusov o reguláciu lobizmu… Zainteresované strany takisto vyjadrili znepokojenie nad verbálnymi útokmi verejných orgánov a politikov na aktivistov a organizácie občianskej spoločnosti a nad zámerným obmedzovaním verejných finančných prostriedkov pre organizácie, ktoré podporujú rodovú rovnosť.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #ľudské práva #právny štát #Covid-19